Novela zákona vyvolala ostrú kritiku opozície a viaceré strany avizovali, že ju napadnú na ústavnom súde.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. septembra (TASR) – Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa nezruší. Opozičný poslanec za SaS Peter Osuský dnes neuspel v Národnej rade (NR) SR s takýmto návrhom, plénum ho neposunulo do druhého čítania.
Osuský predložil na septembrovú schôdzu parlamentu návrh na zrušenie zákona, ktorého novelu prijali poslanci v júni. Účinnosť nadobudla od augusta. Práve novela zákona vyvolala ostrú kritiku opozície a viaceré strany avizovali, že ju napadnú na ústavnom súde.
Podľa Osuského treba tento zákon zrušiť, aby sa "veci vrátili do ústavného stavu". Teda do stavu, keď podľa neho nemôže vláda, a to akákoľvek, nielen vláda Smeru-SD, rozhodnúť ponad hlavy orgánov mesta či obce, čo na ich území v takzvanom vyššom záujme postaví.
Zákon upravuje vyvlastňovanie pri významných investíciách. "Keďže ide o investície súkromného charakteru, nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme," myslí si Osuský. Samotnou veľkosťou investície z hľadiska množstva investovaných peňazí alebo počtu vytvorených pracovných miest sa súkromná investícia podľa neho nezmení zo súkromného na verejný záujem.
"Rovnako sa tak neudeje ani tým, že vláda rozhodne, že ide o investíciu vo verejnom záujme," doplnil opozičný poslanec. Takýmto spôsobom by bolo podľa neho možné akýkoľvek súkromný záujem len na základe istých podmienok v zákone či rozhodnutia vlády ustanoviť za verejný záujem. "A tým legitimizovať vyvlastňovanie alebo zásah do práv iných vlastníkov," podčiarkol Osuský. Takýto prístup podľa neho nezodpovedá ochrane vlastníckeho práva zakotvenej v ústave.
Novelu pripravila trojica poslancov Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro (všetci Smer-SD). Zaviedli ňou do praxe novinku, na základe ktorej sa kategória významných investícií rozšírila na všetky druhy stavieb. Za významnú sa po novom považuje stavba s investičnými nákladmi najmenej 100 miliónov eur a minimálne 300 novovytvorenými pracovnými miestami.
Poslanci touto právnou normou zároveň novelizovali aj stavebný zákon. A to tak, že pri významnej investícii už nie je potrebné záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu v územnom konaní, výnimkou sú len banské stavby. Jedným z kritérií na určenie toho, že ide o významnú investíciu, je totiž rozhodnutie vlády. Podľa predkladateľov novely je to rovnaký mechanizmus, ktorý sa uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Poslanci opäť neodobrili návrh SDKÚ na zavedenie živnostenských licencií
Licencie pre živnostníkov, ktoré by im mali uľahčiť účtovníctvo, opäť nepresvedčili plénum Národnej rady (NR) SR. Návrh na ich zavedenie, ktorý pripravila dvojica zákonodarcov opozičnej SDKÚ-DS Ivan Štefanec a Pavol Frešo, dnes znovu neprešiel do druhého čítania. Podobný návrh už strana priniesla do parlamentu pred rokom.
Zákonom o živnostenských licenciách by sa podľa predkladateľov zjednodušilo podnikanie malým podnikateľom či živnostníkom s nízkymi príjmami. Odbremenili by ich od nutnosti viesť účtovníctvo. Malí podnikatelia by si tak kúpili licenciu rok dopredu a tá by ich oprávňovala podnikať bez ďalšej administratívy. Okrem jednorazového zaplatenia dane by si živnostník jednou platbou na rok dopredu zabezpečil aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov. Predkladatelia od návrhu očakávali podporu hospodárskeho rastu aj pozitívny vplyv na zamestnanosť.
Dvojica poslancov SDKÚ-DS dnes v parlamente neuspela ani s druhým návrhom. Išlo o novelu zákona o dani z príjmov. V nej chceli predkladatelia zjednodušiť a sprehľadniť podnikateľské prostredie. A to tak, že by sa upravila výška darov, ktoré možno zahrnúť do daňového základu z 16,60 eura na 33 eur. Tiež chceli zaviesť možnosť uplatniť si daňovo náklady na pohostenie obchodných partnerov.
"Tieto náklady sú v praxi bežné a treba ich v rozumnej miere považovať za súčasť výdavkov na dosiahnutie zisku," opísali poslanci v návrhu. Pretože sú podľa nich súčasťou všetkých nákladov spojených so získaním a udržaním zákazníka, podobne ako výdavky na reprezentáciu v podobe darov.
Limity pre firmy na povinné overovanie závierok audítorom sa nezjemnia
Opozičná SaS dnes neuspela v parlamente so svojím návrhom na zavedenie menej prísnych limitov pre firmy na povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. Novinku strana navrhovala v novele zákona o účtovníctve, poslanci Národnej rady (NR) SR ju však pri hlasovaní neposlali do druhého čítania.
Trojica poslancov strany Richard Sulík, Jozef Mihál a Ľubomír Galko v návrhu uvádzali, že takýmto krokom by sa zníženie administratívnej záťaže týkalo približne 4500 podnikateľských subjektov. Namiesto súčasných 6500 by po novom malo povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom len 2000 podnikateľov.
Návrh by mal podľa poslancov pozitívny vplyv na hospodárenie mnohých podnikateľských subjektov v predpokladanej celkovej výške 22 miliónov eur ročne. Zníženie výdavkov u firiem sa podľa nich dalo predpokladať od 1160 eur do 15.000 eur. Zároveň však priznávali, že v nadväznosti na navrhované zmeny sa mohla predpokladať čiastočná strata na trhu audítorských spoločností.
SaS chcelo v novele upraviť všetky tri podmienky, na základe ktorých musia firmy overovať účtovné závierky audítorom. Limit celkovej sumy majetku firmy navrhovali zvýšiť z jedného milióna eur na 4,4 milióna eur. Zároveň sa mala podmienka čistého obratu zo súčasných 2 miliónov eur zvýšiť na 8,8 milióna eur a priemerný počet zamestnancov sa mal zvýšiť z 30 na 50 ľudí. V prípade, že firmy splnia dve z týchto podmienok, musia mať účtovnú závierku overenú audítorom.
Osuský predložil na septembrovú schôdzu parlamentu návrh na zrušenie zákona, ktorého novelu prijali poslanci v júni. Účinnosť nadobudla od augusta. Práve novela zákona vyvolala ostrú kritiku opozície a viaceré strany avizovali, že ju napadnú na ústavnom súde.
Podľa Osuského treba tento zákon zrušiť, aby sa "veci vrátili do ústavného stavu". Teda do stavu, keď podľa neho nemôže vláda, a to akákoľvek, nielen vláda Smeru-SD, rozhodnúť ponad hlavy orgánov mesta či obce, čo na ich území v takzvanom vyššom záujme postaví.
Zákon upravuje vyvlastňovanie pri významných investíciách. "Keďže ide o investície súkromného charakteru, nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme," myslí si Osuský. Samotnou veľkosťou investície z hľadiska množstva investovaných peňazí alebo počtu vytvorených pracovných miest sa súkromná investícia podľa neho nezmení zo súkromného na verejný záujem.
"Rovnako sa tak neudeje ani tým, že vláda rozhodne, že ide o investíciu vo verejnom záujme," doplnil opozičný poslanec. Takýmto spôsobom by bolo podľa neho možné akýkoľvek súkromný záujem len na základe istých podmienok v zákone či rozhodnutia vlády ustanoviť za verejný záujem. "A tým legitimizovať vyvlastňovanie alebo zásah do práv iných vlastníkov," podčiarkol Osuský. Takýto prístup podľa neho nezodpovedá ochrane vlastníckeho práva zakotvenej v ústave.
Novelu pripravila trojica poslancov Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro (všetci Smer-SD). Zaviedli ňou do praxe novinku, na základe ktorej sa kategória významných investícií rozšírila na všetky druhy stavieb. Za významnú sa po novom považuje stavba s investičnými nákladmi najmenej 100 miliónov eur a minimálne 300 novovytvorenými pracovnými miestami.
Poslanci touto právnou normou zároveň novelizovali aj stavebný zákon. A to tak, že pri významnej investícii už nie je potrebné záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu v územnom konaní, výnimkou sú len banské stavby. Jedným z kritérií na určenie toho, že ide o významnú investíciu, je totiž rozhodnutie vlády. Podľa predkladateľov novely je to rovnaký mechanizmus, ktorý sa uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Poslanci opäť neodobrili návrh SDKÚ na zavedenie živnostenských licencií
Licencie pre živnostníkov, ktoré by im mali uľahčiť účtovníctvo, opäť nepresvedčili plénum Národnej rady (NR) SR. Návrh na ich zavedenie, ktorý pripravila dvojica zákonodarcov opozičnej SDKÚ-DS Ivan Štefanec a Pavol Frešo, dnes znovu neprešiel do druhého čítania. Podobný návrh už strana priniesla do parlamentu pred rokom.
Zákonom o živnostenských licenciách by sa podľa predkladateľov zjednodušilo podnikanie malým podnikateľom či živnostníkom s nízkymi príjmami. Odbremenili by ich od nutnosti viesť účtovníctvo. Malí podnikatelia by si tak kúpili licenciu rok dopredu a tá by ich oprávňovala podnikať bez ďalšej administratívy. Okrem jednorazového zaplatenia dane by si živnostník jednou platbou na rok dopredu zabezpečil aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov. Predkladatelia od návrhu očakávali podporu hospodárskeho rastu aj pozitívny vplyv na zamestnanosť.
Dvojica poslancov SDKÚ-DS dnes v parlamente neuspela ani s druhým návrhom. Išlo o novelu zákona o dani z príjmov. V nej chceli predkladatelia zjednodušiť a sprehľadniť podnikateľské prostredie. A to tak, že by sa upravila výška darov, ktoré možno zahrnúť do daňového základu z 16,60 eura na 33 eur. Tiež chceli zaviesť možnosť uplatniť si daňovo náklady na pohostenie obchodných partnerov.
"Tieto náklady sú v praxi bežné a treba ich v rozumnej miere považovať za súčasť výdavkov na dosiahnutie zisku," opísali poslanci v návrhu. Pretože sú podľa nich súčasťou všetkých nákladov spojených so získaním a udržaním zákazníka, podobne ako výdavky na reprezentáciu v podobe darov.
Limity pre firmy na povinné overovanie závierok audítorom sa nezjemnia
Opozičná SaS dnes neuspela v parlamente so svojím návrhom na zavedenie menej prísnych limitov pre firmy na povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. Novinku strana navrhovala v novele zákona o účtovníctve, poslanci Národnej rady (NR) SR ju však pri hlasovaní neposlali do druhého čítania.
Trojica poslancov strany Richard Sulík, Jozef Mihál a Ľubomír Galko v návrhu uvádzali, že takýmto krokom by sa zníženie administratívnej záťaže týkalo približne 4500 podnikateľských subjektov. Namiesto súčasných 6500 by po novom malo povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom len 2000 podnikateľov.
Návrh by mal podľa poslancov pozitívny vplyv na hospodárenie mnohých podnikateľských subjektov v predpokladanej celkovej výške 22 miliónov eur ročne. Zníženie výdavkov u firiem sa podľa nich dalo predpokladať od 1160 eur do 15.000 eur. Zároveň však priznávali, že v nadväznosti na navrhované zmeny sa mohla predpokladať čiastočná strata na trhu audítorských spoločností.
SaS chcelo v novele upraviť všetky tri podmienky, na základe ktorých musia firmy overovať účtovné závierky audítorom. Limit celkovej sumy majetku firmy navrhovali zvýšiť z jedného milióna eur na 4,4 milióna eur. Zároveň sa mala podmienka čistého obratu zo súčasných 2 miliónov eur zvýšiť na 8,8 milióna eur a priemerný počet zamestnancov sa mal zvýšiť z 30 na 50 ľudí. V prípade, že firmy splnia dve z týchto podmienok, musia mať účtovnú závierku overenú audítorom.