Novela má pomôcť aj mladým dospelým, ktorí sa po dosiahnutí plnoletosti dostanú do situácie, že si nedokážu zabezpečiť bývanie.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) - Vytváranie úspor deťom umiestneným v centrách pre deti a rodinu má zabezpečiť novela zákona o sociálnoprávnej ochrane a kuratele. Parlament ju v utorok posunul do druhého čítania, predložila ju dvojica koaličných poslancov Ján Herák a Lucia Drábiková (obaja OĽANO). Nadobudnúť účinnosť má od 1. januára 2021.
Návrh zákona podľa predkladateľov reaguje na najpálčivejšie problémy, s ktorými sa stretávajú deti, resp. mladí dospelí umiestnení v centrách. Cieľom je zlepšiť podmienky pomoci, najmä v procese osamostatňovania sa mladých dospelých. Poslanci preto navrhujú, aby sa pre všetky deti umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu, zo zaplateného výživného, sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku vytvárali úspory. V praxi totiž podľa poslancov dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu pri dieťati, ktoré sa v centre nachádza na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti a detí umiestnených v centre na základe výchovného opatrenia a neodkladného opatrenia súdu. Z prijatého výživného má centrum dieťaťu na jeho osobnom účte alebo vkladnej knižke šetriť finančné prostriedky, ktoré bude môcť využiť na osamostatnenie sa, napríklad na získanie vlastného bývania či hypotekárneho úveru.
Novela má pomôcť aj mladým dospelým, ktorí sa po dosiahnutí plnoletosti dostanú do situácie, že si nedokážu zabezpečiť bývanie. Má umožniť mladému dospelému, aby po odchode z centra po dosiahnutí plnoletosti mohol do dvoch rokov, na rozdiel od aktuálneho jedného roka, požiadať centrum o pokračovanie v starostlivosti, pokiaľ sa s ním písomne dohodne na podmienkach. "Ak žiadosti mladého dospelého podanej po opustení centra nevyhovie, musí napísať dôvody, prečo tak neurobilo," navrhujú poslanci.
Zaviesť sa má aj zákonná povinnosť vo forme spoločne vypracovaného plánu sociálnej práce pre centrum, príslušný úrad práce, obec, vyšší územný celok, prípadne aj akreditovaný subjekt pri starostlivosti o deti, ktoré sú zdravotne postihnuté a je u nich predpoklad, že sa vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokážu osamostatniť po nadobudnutí plnoletosti. Novela počíta s tým, že už pri dosiahnutí 17. rokov života dieťaťa bude existovať takýto spoločne vypracovaný plán. Navrhovaná úprava tiež rieši situáciu mladých dospelých, ktorí z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopní podpísať dohodu s centrom a nemajú súdom ustanoveného opatrovníka.
Znížiť sa majú aj úhrady pre rodičov za poskytovanie odbornej pomoci v centre zo súčasnej jednej tridsatiny 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň (1,43 eura) na jednu tridsatinu 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň (0,72 eura). "Reagujeme na situáciu, aby výška úhrady menej vplývala na odmietnutie ponúkanej pomoci alebo predčasné ukončovanie pobytov v centre pre rodičov, resp. ich deti alebo mladých dospelých. Taktiež sa dáva možnosť centru s resocializačným programom zohľadniť deň v mesiaci, kedy nastúpila plnoletá osoba do centra a deň v mesiaci, kedy ukončí svoj pobyt v centre," priblížili poslanci.
Návrh zákona podľa predkladateľov reaguje na najpálčivejšie problémy, s ktorými sa stretávajú deti, resp. mladí dospelí umiestnení v centrách. Cieľom je zlepšiť podmienky pomoci, najmä v procese osamostatňovania sa mladých dospelých. Poslanci preto navrhujú, aby sa pre všetky deti umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu, zo zaplateného výživného, sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku vytvárali úspory. V praxi totiž podľa poslancov dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu pri dieťati, ktoré sa v centre nachádza na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti a detí umiestnených v centre na základe výchovného opatrenia a neodkladného opatrenia súdu. Z prijatého výživného má centrum dieťaťu na jeho osobnom účte alebo vkladnej knižke šetriť finančné prostriedky, ktoré bude môcť využiť na osamostatnenie sa, napríklad na získanie vlastného bývania či hypotekárneho úveru.
Novela má pomôcť aj mladým dospelým, ktorí sa po dosiahnutí plnoletosti dostanú do situácie, že si nedokážu zabezpečiť bývanie. Má umožniť mladému dospelému, aby po odchode z centra po dosiahnutí plnoletosti mohol do dvoch rokov, na rozdiel od aktuálneho jedného roka, požiadať centrum o pokračovanie v starostlivosti, pokiaľ sa s ním písomne dohodne na podmienkach. "Ak žiadosti mladého dospelého podanej po opustení centra nevyhovie, musí napísať dôvody, prečo tak neurobilo," navrhujú poslanci.
Zaviesť sa má aj zákonná povinnosť vo forme spoločne vypracovaného plánu sociálnej práce pre centrum, príslušný úrad práce, obec, vyšší územný celok, prípadne aj akreditovaný subjekt pri starostlivosti o deti, ktoré sú zdravotne postihnuté a je u nich predpoklad, že sa vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokážu osamostatniť po nadobudnutí plnoletosti. Novela počíta s tým, že už pri dosiahnutí 17. rokov života dieťaťa bude existovať takýto spoločne vypracovaný plán. Navrhovaná úprava tiež rieši situáciu mladých dospelých, ktorí z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopní podpísať dohodu s centrom a nemajú súdom ustanoveného opatrovníka.
Znížiť sa majú aj úhrady pre rodičov za poskytovanie odbornej pomoci v centre zo súčasnej jednej tridsatiny 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň (1,43 eura) na jednu tridsatinu 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za deň (0,72 eura). "Reagujeme na situáciu, aby výška úhrady menej vplývala na odmietnutie ponúkanej pomoci alebo predčasné ukončovanie pobytov v centre pre rodičov, resp. ich deti alebo mladých dospelých. Taktiež sa dáva možnosť centru s resocializačným programom zohľadniť deň v mesiaci, kedy nastúpila plnoletá osoba do centra a deň v mesiaci, kedy ukončí svoj pobyt v centre," priblížili poslanci.