Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlament posunul novelu príslušného zákona do druhého čítania. Ministerstvo práce počíta s tým, že prijatím novely zákona o sociálnych službách sa zefektívni systém viaczdrojového financovania.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) - Systém financovania sociálnych služieb na Slovensku sa má od budúceho roka upraviť. Vyplýva to z novely zákona z dielne rezortu práce, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Ministerstvo práce počíta s tým, že prijatím novely zákona o sociálnych službách sa zefektívni systém viaczdrojového financovania, a to vďaka zavedeniu príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Štát by tak mal z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zabezpečiť spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni a verejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb na lokálnej úrovni.
Poskytnutý finančný príspevok bude účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby. "Takto ustanovený mechanizmus posilní viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a prispeje k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti, prispeje tiež k podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti a riešeniu úrovne odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách," predpokladá ministerstvo práce.
Spolufinancovanie sociálnych služieb prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva práce je podľa doterajšej právnej úpravy rozdelené len podľa druhu sociálnej služby a je viazané na počet miest podľa stavu registra poskytovateľov sociálnych služieb. Vo výške finančného príspevku sa nerozlišuje, o akú formu poskytovanej sociálnej služby ide.
Zmeny vo financovaní podľa ministerstva však vytvoria priestor v rozpočtoch samosprávnych orgánov na poskytovanie a zabezpečovanie aj ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti. Taktiež by sa mal podporiť proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Novelou zákona sa má tiež zvýšiť povinný zostatok z príjmu prijímateľa sociálnej služby z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 1,65-násobok sumy životného minima.
Prijatie novely zákona bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. V budúcom roku by si mali zmeny zo štátnej pokladnice vyžiadať 44,7 milióna eur, v roku 2019 by mal vplyv predstavovať 59,2 milióna eur a v roku 2020 majú náklady dosiahnuť 65,9 milióna eur.
Ministerstvo práce počíta s tým, že prijatím novely zákona o sociálnych službách sa zefektívni systém viaczdrojového financovania, a to vďaka zavedeniu príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Štát by tak mal z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zabezpečiť spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni a verejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb na lokálnej úrovni.
Poskytnutý finančný príspevok bude účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby. "Takto ustanovený mechanizmus posilní viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a prispeje k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti, prispeje tiež k podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti a riešeniu úrovne odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách," predpokladá ministerstvo práce.
Spolufinancovanie sociálnych služieb prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva práce je podľa doterajšej právnej úpravy rozdelené len podľa druhu sociálnej služby a je viazané na počet miest podľa stavu registra poskytovateľov sociálnych služieb. Vo výške finančného príspevku sa nerozlišuje, o akú formu poskytovanej sociálnej služby ide.
Zmeny vo financovaní podľa ministerstva však vytvoria priestor v rozpočtoch samosprávnych orgánov na poskytovanie a zabezpečovanie aj ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti. Taktiež by sa mal podporiť proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Novelou zákona sa má tiež zvýšiť povinný zostatok z príjmu prijímateľa sociálnej služby z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 1,65-násobok sumy životného minima.
Prijatie novely zákona bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. V budúcom roku by si mali zmeny zo štátnej pokladnice vyžiadať 44,7 milióna eur, v roku 2019 by mal vplyv predstavovať 59,2 milióna eur a v roku 2020 majú náklady dosiahnuť 65,9 milióna eur.
