Bratislava 1. decembra (TASR) – Slovensko zavedie do svojich právnych predpisov legislatívu EÚ, ktorá umožňuje národnú ochranu označení pôvodu a zemepisných označení iba na nepoľnohospodárske výrobky. Ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, vína, aromatizovaných vínnych výrobkov a liehovín bude zabezpečovať Európska komisia (EK). Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a tiež zákon o potravinách. Novelu zákona v utorok posunuli poslanci do druhého čítania.

Cieľom je podľa predkladacej správy k zákonu jednoznačné vymedzenie pôsobnosti právnej úpravy označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v právnom poriadku Slovenskej republiky. „Konkrétne ide o poskytnutie ochrany na vnútroštátnej úrovni kategórii výrobkov, pri ktorej právo EÚ existenciu ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov pripúšťa, to znamená kategórii takzvaných nepoľnohospodárskych výrobkov,“ uviedol ÚPV.

Zároveň sa novelou do zákona dostanú zmeny, ktoré vyplývajú z pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Novela tiež upravuje národné fázy postupov, ktorých vykonávanie je v systéme ochrany označení výrobkov a zemepisných označení výrobkov ponechané nariadeniami EÚ na členské štáty. Ide predovšetkým o nové nariadenie o liehovinách.

Hoci právna ochrana označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vína, aromatizovaných vínnych výrobkov alebo liehovín už bude v kompetencii Bruselu, návrhy na jej udelenie budú firmy podávať na ÚPV. Ten návrh po kontrole a uplynutí lehôt pošle EK. Novela by mala vstúpiť do účinnosti od 25. mája 2021. Tento dátum sa odvíja od účinnosti ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ týkajúcich sa inštitútu zemepisného označenia.

Plénum schválilo novelu zákona o energetickej efektívnosti

Slovensko začalo s preberaním zimného energetického balíčka Európskej únie do svojej legislatívy. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o energetickej efektívnosti. Návrhom zákona sa menia aj pravidlá energetickej hospodárnosti budov, ako napríklad kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, či povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy pri nebytových budovách s vyšším inštalovaným vykurovacím výkonom.

Úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov sa týkajú zariadení s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov (kW). Upravujú sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. Podmienená povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy vznikne pri nebytových budovách s inštalovaným vykurovacím alebo chladiacim výkonom nad 290 kW.

"Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k materiálu. Rezort navrhol účinnosť zákona od začiatku budúceho roka.

Zákon o požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska by sa mal zrušiť

Zákon o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska by sa mal zrušiť bez náhrady. Právnu normu s týmto cieľom v utorok posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Legislatíva by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Predkladateľ, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, sa tak chce vyhnúť stavu, keď z dôvodu nadmernej regulácie budú vlastníci detských ihrísk nútení tieto ihriská zrušiť a tiež stavu, keď nebudú mať v podmienkach SR ani ďalšie subjekty záujem budovať nové detské ihriská, práve z dôvodu neprimerane prísnej regulácie.

Cieľom schváleného návrhu zákona je podľa MH SR odbúrať zákonné povinnosti vlastníkov detských ihrísk, čo ich však nezbavuje zodpovednosti za ich vyhovujúci stav v zmysle existujúcich predpisov.

Tiež by sa mala zrušiť vyhláška MH SR číslo 277 z roku 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Tá reaguje na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Ubytovacie zariadenia už nebudú musieť spĺňať určité podmienky pri zaraďovaní do kategórií a tried.

Podmienky na poskytovanie investičných stimulov budú miernejšie

Podmienky poskytovania štátnej investičnej pomoci sa pre krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili. Podniky by mali mať napríklad možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa mala predĺžiť aj doba na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.

Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020.

"Návrh zákona reaguje na aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Následky pandémie zásadným a predovšetkým nepredvídateľným spôsobom ovplyvnili prijímateľov investičnej pomoci a ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci," uviedlo MH v dôvodovej správe k návrhu zákona. Rezort sa obáva, že v krajných prípadoch to mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí alebo o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo napríklad navrhuje predĺžiť povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere chce rezort predĺžiť na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov. Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.

"Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci, a to jej znížením prostredníctvom rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci alebo rozhodnutia o zmene rozhodnutia o schválení investičnej pomoci," upozornil rezort.

Podobne sa upraví aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %. Aj v tomto prípade sa však zníženie dohodnutého počtu nových pracovných miest odzrkadlí na výške investičného stimulu. Rezort tiež navrhuje v nasledujúcich dvoch rokoch považovať za splnenú podmienku vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regionálnej investičnej pomoci a o dani z príjmov, by mal byť účinný od začiatku budúceho roka.