Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za návrh zákona hlasovalo 74 zo 123 prítomných poslancov. Na prelomenie veta je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. októbra (TASR) - Národná rada (NR) SR opätovne neschválila vrátenú novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne poslanca Jozefa Šimka (Sme rodina). Neprelomila tak veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Podľa novely zákona mal štát odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Za návrh zákona hlasovalo 74 zo 123 prítomných poslancov. Na prelomenie veta je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.
Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.
Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní. "Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, keďže v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," uvádza sa v dôvodovej správe.
Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.
Tiež sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 % bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.
Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.
Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.
Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní. "Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, keďže v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," uvádza sa v dôvodovej správe.
Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.
Tiež sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 % bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.
