Bratislava 3. novembra (TASR) – Slovensko začalo s preberaním zimného energetického balíčka Európskej únie do svojej legislatívy. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok posunulo do druhého čítania novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o energetickej efektívnosti. Návrhom zákona sa menia aj pravidlá energetickej hospodárnosti budov, ako napríklad kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, či povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy pri nebytových budovách s vyšším inštalovaným vykurovacím výkonom.

Úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov sa týkajú zariadení s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov (kW). Upravujú sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. Podmienená povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy vznikne pri nebytových budovách s inštalovaným vykurovacím alebo chladiacim výkonom nad 290 kW.

"Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k materiálu. Rezort navrhol účinnosť zákona od začiatku budúceho roka.

Podmienky na poskytovanie investičných stimulov by mali byť miernejšie

Podmienky poskytovania štátnej investičnej pomoci by sa mali pre krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu zmierniť. Vyplýva to z novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Podniky by mali mať napríklad možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa mala predĺžiť aj doba na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.

Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020.

"Návrh zákona reaguje na aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Následky pandémie zásadným a predovšetkým nepredvídateľným spôsobom ovplyvnili prijímateľov investičnej pomoci a ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci," uviedlo MH v dôvodovej správe k návrhu zákona. Rezort sa obáva, že v krajných prípadoch to mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí alebo o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo napríklad navrhuje predĺžiť povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere chce rezort predĺžiť na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov. Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.

"Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci, a to jej znížením prostredníctvom rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci alebo rozhodnutia o zmene rozhodnutia o schválení investičnej pomoci," upozornil rezort.

Podobne by sa mala upraviť aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %. Aj v tomto prípade sa však zníženie dohodnutého počtu nových pracovných miest odzrkadlí na výške investičného stimulu. Rezort tiež navrhuje v nasledujúcich dvoch rokoch považovať za splnenú podmienku vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regionálnej investičnej pomoci a o dani z príjmov, by mal byť účinný od začiatku budúceho roka.