Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka s financujúcimi bankami.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) – Predchádzať úpadkom firiem by mala preventívna reštrukturalizácia. Nový inštitút dobrovoľného ozdravenia spoločnosti by mali využiť podnikatelia, ktorí vedia o svojich možných finančných ťažkostiach a hrozí im, že sa v nasledujúcom období dostanú do platobnej neschopnosti. Vyplýva to z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý v stredu schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.
"Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, keď úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k zákonu.
Hlavnou novinkou navrhovaného zákona je inštitút verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Na rozdiel od firiem v úpadku, ktoré sa usilujú o reštrukturalizáciu až v čase, keď im reálne hrozí konkurz, je preventívna reštrukturalizácia dobrovoľná a umožňuje dlžníkovi väčší vplyv na celý proces ozdravenia jeho spoločnosti.
Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka s financujúcimi bankami. Verejná aj neverejná preventívna reštrukturalizácia je právom dlžníka a môže sa začať len na jeho návrh. Podmienkou podania návrhu je vypracovaný reštrukturalizačný plán. Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník môže opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia.
Zákon upravuje aj fungovanie správcov konkurznej podstaty. Mala by byť zavedená špeciálna správcovská skúška pre správcov, ktorí majú byť ustanovení do obzvlášť ťažkých konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Návrh zákona vyplýva z aplikácie smernice Európskej únie, ktorá túto novinku zavádza v celej EÚ.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh Lukáša Kyselicu (OĽANO). Podľa neho je potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z týchto záujmov chránia, zahrnúť aj záujmy upravené týmto návrhom zákona. "Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka je tu premietnutý ustanovením práv a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, sú v mnohom totožné," konštatoval Kyselica.
"Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, keď úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k zákonu.
Hlavnou novinkou navrhovaného zákona je inštitút verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Na rozdiel od firiem v úpadku, ktoré sa usilujú o reštrukturalizáciu až v čase, keď im reálne hrozí konkurz, je preventívna reštrukturalizácia dobrovoľná a umožňuje dlžníkovi väčší vplyv na celý proces ozdravenia jeho spoločnosti.
Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka s financujúcimi bankami. Verejná aj neverejná preventívna reštrukturalizácia je právom dlžníka a môže sa začať len na jeho návrh. Podmienkou podania návrhu je vypracovaný reštrukturalizačný plán. Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník môže opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia.
Zákon upravuje aj fungovanie správcov konkurznej podstaty. Mala by byť zavedená špeciálna správcovská skúška pre správcov, ktorí majú byť ustanovení do obzvlášť ťažkých konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Návrh zákona vyplýva z aplikácie smernice Európskej únie, ktorá túto novinku zavádza v celej EÚ.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh Lukáša Kyselicu (OĽANO). Podľa neho je potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z týchto záujmov chránia, zahrnúť aj záujmy upravené týmto návrhom zákona. "Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka je tu premietnutý ustanovením práv a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, sú v mnohom totožné," konštatoval Kyselica.
