Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom návrhu bolo zavedenie novej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí.
Autor TASR
Bratislava 28. júna (TASR) - Plénum Národnej rady (NR) SR pri hlasovaní nepodporilo návrh nezaradeného poslanca Tomáša Valáška na zavedenie rozšíreného príspevku na bývanie. Pomôcť mal odhadom 490.000 ľuďom, z toho je 265.000 žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie neposunul parlament do druhého čítania.
Cieľom návrhu bolo zavedenie novej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí. Reagoval tak na bytovú krízu, zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií i infláciu, ktoré najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu.
"Zámerom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 percent z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Zámer určil maximálnu výšku príspevku ako 20 percent príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 percent príjmu v prípade osôb v nájme. "To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 percent príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 percent príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme nie sú kompenzované," spresňuje dôvodová správa s tým, že to zabráni potenciálnym špekuláciám.
V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať podľa návrhu nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 percent životného minima pre vlastníkov a 30 percent životného minima pre nájomníkov. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom 490.000 ľudí.
Plénum neschválilo ani druhý Valáškov návrh na zavedenie nároku na vdovský dôchodok pre ženy a mužov, ktorí vychovali jedno dieťa po dovŕšení 55. roku a pre tých, ktorí nevychovali žiadne dieťa od 57. roku. V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa len v období jedného roku od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí dôchodkového veku.
Cieľom návrhu bolo zavedenie novej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí. Reagoval tak na bytovú krízu, zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií i infláciu, ktoré najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu.
"Zámerom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 percent z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Zámer určil maximálnu výšku príspevku ako 20 percent príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 percent príjmu v prípade osôb v nájme. "To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 percent príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 percent príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme nie sú kompenzované," spresňuje dôvodová správa s tým, že to zabráni potenciálnym špekuláciám.
V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať podľa návrhu nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 percent životného minima pre vlastníkov a 30 percent životného minima pre nájomníkov. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom 490.000 ľudí.
Plénum neschválilo ani druhý Valáškov návrh na zavedenie nároku na vdovský dôchodok pre ženy a mužov, ktorí vychovali jedno dieťa po dovŕšení 55. roku a pre tých, ktorí nevychovali žiadne dieťa od 57. roku. V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa len v období jedného roku od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí dôchodkového veku.
