Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela má zaviesť aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania novelu zákona o sociálnom poistení z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina). Pôvodne v nej malo ísť aj o reformu prvého dôchodkového piliera, viaceré zmeny však z novely vypadli.
V návrhu novely chce rezort zrušiť ročné zúčtovanie v sociálnom poistení. Novinkou je aj zavedenie elektronického posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tú si Slovensko na nečisto vyskúšalo už počas pandémie.
Novela má zaviesť aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Ženám, ktoré napríklad prídu o prácu, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Po novom by malo byť nedodržanie karantény takisto porušením liečebného režimu, pričom izoláciu nemusí priamo určiť lekár. Takisto novela spresňuje, že ak izolovaný človek chce pracovať z miesta výkonu karantény, nebude uznaný za dočasne práceneschopného.
Novelou chce rezort predísť aj špekulatívnym pracovným pomerom s cieľom získať nemocenské poistenie (počas 270 dní) ako splnenie podmienky nároku na materské. Rozhodovať bude to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ, a teda či platí poistné.
Legislatíva by mala zaviesť aj možnosť odosielania krátkodobých dávok sociálneho poistenia na akýkoľvek poistencom určený bankový účet. Ak sa novela schváli, zruší sa možnosť úhrady poistného v Sociálnej poisťovni (SP) v hotovosti.
Táto novela mala byť zároveň aj prvou časťou dôchodkovej reformy. Ošetrí napríklad to, aby sa na účely nároku na dôchodok nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, keď zamestnanec nemal vymeriavací základ, a teda neodvádzal poistné. Novela by mala vyriešiť aj problematiku česko-slovenských dôchodkov.
Z pôvodného návrhu však vypadli viaceré návrhy, napríklad rodičovský dôchodok, teda aby pracujúce deti mohli prispievať svojim rodičom piatimi percentami zo svojho vymeriavacieho základu. Nepíše sa v nej ani o individuálnom dôchodkovom strope.
Účinnosť novely navrhuje rezort pri niektorých ustanoveniach od 1. januára 2023 a pri iných od 1. januára 2024.
V návrhu novely chce rezort zrušiť ročné zúčtovanie v sociálnom poistení. Novinkou je aj zavedenie elektronického posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tú si Slovensko na nečisto vyskúšalo už počas pandémie.
Novela má zaviesť aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Ženám, ktoré napríklad prídu o prácu, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Po novom by malo byť nedodržanie karantény takisto porušením liečebného režimu, pričom izoláciu nemusí priamo určiť lekár. Takisto novela spresňuje, že ak izolovaný človek chce pracovať z miesta výkonu karantény, nebude uznaný za dočasne práceneschopného.
Novelou chce rezort predísť aj špekulatívnym pracovným pomerom s cieľom získať nemocenské poistenie (počas 270 dní) ako splnenie podmienky nároku na materské. Rozhodovať bude to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ, a teda či platí poistné.
Legislatíva by mala zaviesť aj možnosť odosielania krátkodobých dávok sociálneho poistenia na akýkoľvek poistencom určený bankový účet. Ak sa novela schváli, zruší sa možnosť úhrady poistného v Sociálnej poisťovni (SP) v hotovosti.
Táto novela mala byť zároveň aj prvou časťou dôchodkovej reformy. Ošetrí napríklad to, aby sa na účely nároku na dôchodok nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, keď zamestnanec nemal vymeriavací základ, a teda neodvádzal poistné. Novela by mala vyriešiť aj problematiku česko-slovenských dôchodkov.
Z pôvodného návrhu však vypadli viaceré návrhy, napríklad rodičovský dôchodok, teda aby pracujúce deti mohli prispievať svojim rodičom piatimi percentami zo svojho vymeriavacieho základu. Nepíše sa v nej ani o individuálnom dôchodkovom strope.
Účinnosť novely navrhuje rezort pri niektorých ustanoveniach od 1. januára 2023 a pri iných od 1. januára 2024.
