Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uznesenie, ktoré navrhol Smer-SD, je podľa neho príkladom toho, ako môže politika vyhrať nad odbornosťou.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) – Opozičná SaS chcela pozmeniť návrh uznesenia v prípade návratu investičného zlata z Veľkej Británie na Slovensko. Chcela požiadať Národnú banku Slovenska (NBS) o predloženie analýzy. Takto upravené uznesenie bola SaS ochotná podporiť. Na tlačovej konferencii to v stredu uviedol poslanec SaS Marián Viskupič. Mimoriadna schôdza parlamentu k príprave procesu návratu investičného zlata na Slovensko z Veľkej Británie sa však neuskutoční. Plénum neschválilo jej program.
Debata o slovenskom investičnom zlate je podľa neho relevantná, je to však odborná téma. "V žiadnom prípade to nie je aktuálny problém, a už vôbec téma na mimoriadnu schôdzu," podotkol Viskupič, podľa ktorého ide len o odpútanie pozornosti od tém nepríjemných pre stranu Smer-SD.
Uznesenie, ktoré navrhol Smer-SD, je podľa neho príkladom toho, ako môže politika vyhrať nad odbornosťou. Z návrhu citoval, že Národná rada (NR) SR "vníma riziká spojené s predpokladanou finančnou krízou". Vnímať tieto riziká mal podľa neho skôr prijatý štátny rozpočet.
Podľa neho nie je normálne bez odbornej diskusie prijímať takéto uznesenia. "Podávame pozmeňovací návrh, v ktorom teda žiadame NBS o predloženie analýzy aktuálnych rizík a takisto analýzy výhodnosti alebo nevýhodnosti presunu zlata, a teda aby NBS musela konať až v prípade identifikácie významných rizík," poznamenal Viskupič. V prípade prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu bola SaS pripravená takto upravené uznesenie podporiť.
Poslanec SaS Karol Galek podotkol, že so zlatom súvisí aj ďalšia kauza. Ide o zlato, ktoré sa ťaží na Slovensku. Štát môže podľa neho dovoliť nejakej firme ťažiť toto zlato, ale mal by za to dostať úhradu za vyťažený nerast. "Táto má byť 5 % z tržieb za zlato po zohľadnení nákladov na jeho dobývanie a spracovanie," priblížil s tým, že podľa správnosti by to malo byť 400.000 eur, SR však dostáva 8000 eur. Ročne sa podľa neho vyťaží približne 500 kilogramov zlata.
Dôvodom má byť to, že spoločnosť, ktorá na Slovensku toto zlato ťaží, sa odvoláva na prechodnú vládnu výnimku, ktorá hovorí o znížení pôvodnej 5-percentnej sadzby na 0,1 %. "Táto výnimka sa má uplatniť na nerasty, z ktorých možno vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra," podotkol s tým, že sa prihlásili ďalšie ťažobné spoločnosti, ktoré by na Slovensku chceli ťažiť zlato. Podľa Galeka by si túto výnimku nemali uplatňovať, takisto ako ani ťažobná spoločnosť, ktorá ju v súčasnosti využíva.
V pozmeňujúcom návrhu chceli teda zároveň zaviazať vládu, aby prijala príslušné legislatívne zmeny v nariadení z roku 2002 a aby došlo k ukončeniu tejto "spornej" a podľa SaS neaplikovateľnej výnimky.
Zvolanie mimoriadnej schôdze k tejto téme inicioval koaličný Smer-SD. Ide o 31,7 tony zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur. Podľa poslanca Roberta Fica (Smer-SD) bolo potrebné zlato doviezť na Slovensko pre hroziacu finančnú krízu, ale i naťahujúci sa proces brexitu.
Debata o slovenskom investičnom zlate je podľa neho relevantná, je to však odborná téma. "V žiadnom prípade to nie je aktuálny problém, a už vôbec téma na mimoriadnu schôdzu," podotkol Viskupič, podľa ktorého ide len o odpútanie pozornosti od tém nepríjemných pre stranu Smer-SD.
Uznesenie, ktoré navrhol Smer-SD, je podľa neho príkladom toho, ako môže politika vyhrať nad odbornosťou. Z návrhu citoval, že Národná rada (NR) SR "vníma riziká spojené s predpokladanou finančnou krízou". Vnímať tieto riziká mal podľa neho skôr prijatý štátny rozpočet.
Podľa neho nie je normálne bez odbornej diskusie prijímať takéto uznesenia. "Podávame pozmeňovací návrh, v ktorom teda žiadame NBS o predloženie analýzy aktuálnych rizík a takisto analýzy výhodnosti alebo nevýhodnosti presunu zlata, a teda aby NBS musela konať až v prípade identifikácie významných rizík," poznamenal Viskupič. V prípade prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu bola SaS pripravená takto upravené uznesenie podporiť.
Poslanec SaS Karol Galek podotkol, že so zlatom súvisí aj ďalšia kauza. Ide o zlato, ktoré sa ťaží na Slovensku. Štát môže podľa neho dovoliť nejakej firme ťažiť toto zlato, ale mal by za to dostať úhradu za vyťažený nerast. "Táto má byť 5 % z tržieb za zlato po zohľadnení nákladov na jeho dobývanie a spracovanie," priblížil s tým, že podľa správnosti by to malo byť 400.000 eur, SR však dostáva 8000 eur. Ročne sa podľa neho vyťaží približne 500 kilogramov zlata.
Dôvodom má byť to, že spoločnosť, ktorá na Slovensku toto zlato ťaží, sa odvoláva na prechodnú vládnu výnimku, ktorá hovorí o znížení pôvodnej 5-percentnej sadzby na 0,1 %. "Táto výnimka sa má uplatniť na nerasty, z ktorých možno vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra," podotkol s tým, že sa prihlásili ďalšie ťažobné spoločnosti, ktoré by na Slovensku chceli ťažiť zlato. Podľa Galeka by si túto výnimku nemali uplatňovať, takisto ako ani ťažobná spoločnosť, ktorá ju v súčasnosti využíva.
V pozmeňujúcom návrhu chceli teda zároveň zaviazať vládu, aby prijala príslušné legislatívne zmeny v nariadení z roku 2002 a aby došlo k ukončeniu tejto "spornej" a podľa SaS neaplikovateľnej výnimky.
Zvolanie mimoriadnej schôdze k tejto téme inicioval koaličný Smer-SD. Ide o 31,7 tony zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur. Podľa poslanca Roberta Fica (Smer-SD) bolo potrebné zlato doviezť na Slovensko pre hroziacu finančnú krízu, ale i naťahujúci sa proces brexitu.
