Návrh zákona by mal umožniť firmám, aby o previerku zahraničnej investície ešte pred jej realizáciou požiadali samy, konať môže z vlastnej iniciatívy aj rezort hospodárstva.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Rizikové zahraničné investície s podielom zahraničného investora na základnom imaní podniku alebo na hlasovacích právach vo výške viac ako 25 % by mohlo po súhlase vlády Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zakázať. Pri kritických investíciách, ktoré by mohli ovplyvniť základné funkcie štátu, bezpečnosť alebo verejný poriadok, by mal štát preverovať zahraničné investície už od hranice desiatich percent podielu na majetku firmy alebo na hlasovacích právach. Vyplýva to z návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.
"V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Aktuálne je v platnosti len čiastková úprava týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorá je obsiahnutá v zákone o kritickej infraštruktúre," upozornilo MH v dôvodovej správe.
Návrh zákona by mal umožniť firmám, aby o previerku zahraničnej investície ešte pred jej realizáciou požiadali samy, konať môže z vlastnej iniciatívy aj rezort hospodárstva. V prípade kritických investícií má byť žiadosť o previerku povinná. Zatiaľ čo o povolení investície alebo o podmienečnom povolení bude rozhodovať MH, nesúhlas s investíciou musí najskôr schváliť vláda. Dôvodom na zákaz bude identifikovanie rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Posudzovať by sa nemala len počiatočná zahraničná investícia, ale aj zvýšenie už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 50 %. Ak ide o kritickú zahraničnú investíciu, posudzovať sa má zvýšením už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 20 % a vždy pri dosiahnutí najmenej 33 % alebo 50 %.
Napriek tomu, že implementácia zákona predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, zákon je podľa MH koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o zahraničných investorov z rôznych tretích krajín.
"V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Aktuálne je v platnosti len čiastková úprava týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorá je obsiahnutá v zákone o kritickej infraštruktúre," upozornilo MH v dôvodovej správe.
Návrh zákona by mal umožniť firmám, aby o previerku zahraničnej investície ešte pred jej realizáciou požiadali samy, konať môže z vlastnej iniciatívy aj rezort hospodárstva. V prípade kritických investícií má byť žiadosť o previerku povinná. Zatiaľ čo o povolení investície alebo o podmienečnom povolení bude rozhodovať MH, nesúhlas s investíciou musí najskôr schváliť vláda. Dôvodom na zákaz bude identifikovanie rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Posudzovať by sa nemala len počiatočná zahraničná investícia, ale aj zvýšenie už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 50 %. Ak ide o kritickú zahraničnú investíciu, posudzovať sa má zvýšením už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 20 % a vždy pri dosiahnutí najmenej 33 % alebo 50 %.
Napriek tomu, že implementácia zákona predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, zákon je podľa MH koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o zahraničných investorov z rôznych tretích krajín.