Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - V kontexte záväzku z programového vyhlásenia stabilizovať nepriaznivý trend vývoja dlhu plánuje vláda znižovať deficit verejných financií približne o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Postupný pokles schodku pod 3 % HDP do konca volebného obdobia zabezpečí vystúpenie z očakávanej procedúry nadmerného deficitu. Zároveň sa tak stabilizuje vývoj dlhu, ktorý by mal inak naďalej rastúci trend až k 70 % HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Programe stability SR na roky 2024 až 2027, ktorý v utorok Národná rada (NR) SR vzala na vedomie.
Dokument sa každoročne predkladá Európskej komisii (EK). Obsahuje základné makroekonomické prognózy a fiškálne ciele, ktoré odzrkadľujú aktuálne zámery vlády v oblasti verejných financií na najbližšie tri roky. "Ich splnenie bude náročné, keďže verejné financie sú po 3,5 roku výrazného rastu dlhu a deficitu v nie práve najlepšom stave. Ambícia ministerstva financií je však jasná. Do roku 2027 dostať deficit verejných financií pod 3 % HDP," deklaroval rezort.
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP. Po tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 % v 2022 na 4,9 % HDP v 2023, vyčíslilo v dokumente ministerstvo.
Výdavková strana narástla podľa neho najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia, napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve.
"Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu," priblížilo MF SR.
V budúcom roku by mal deficit klesnúť na 5 % HDP. Ministerstvo poukázalo na viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov. Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov.
Rezort financií vyčíslil, že na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia potrebné prijať úspory v celkovom objeme 2,6 % HDP, teda 3,9 miliardy eur. "Navrhované ciele sú v súlade aj s reformovanými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú limit na rast tzv. čistých výdavkov," podčiarklo ministerstvo.
Dokument sa každoročne predkladá Európskej komisii (EK). Obsahuje základné makroekonomické prognózy a fiškálne ciele, ktoré odzrkadľujú aktuálne zámery vlády v oblasti verejných financií na najbližšie tri roky. "Ich splnenie bude náročné, keďže verejné financie sú po 3,5 roku výrazného rastu dlhu a deficitu v nie práve najlepšom stave. Ambícia ministerstva financií je však jasná. Do roku 2027 dostať deficit verejných financií pod 3 % HDP," deklaroval rezort.
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP. Po tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 % v 2022 na 4,9 % HDP v 2023, vyčíslilo v dokumente ministerstvo.
Výdavková strana narástla podľa neho najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia, napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve.
"Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu," priblížilo MF SR.
V budúcom roku by mal deficit klesnúť na 5 % HDP. Ministerstvo poukázalo na viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov. Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov.
Rezort financií vyčíslil, že na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia potrebné prijať úspory v celkovom objeme 2,6 % HDP, teda 3,9 miliardy eur. "Navrhované ciele sú v súlade aj s reformovanými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú limit na rast tzv. čistých výdavkov," podčiarklo ministerstvo.
