Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela tiež upravuje periodicitu pokutovania vodičov. Ak teraz dostal motorista pokutu za každý deň jazdy bez diaľničnej známky, po novom môže dostať druhú pokutu až po mesiaci od tej prvej.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Pokuta za jazdu bez platnej elektronickej diaľničnej známky by sa mala od októbra znížiť z 300 eur na 150 eur. Zmenu prináša návrh novely zákona o diaľničnej známke, ktorý dnes takmer jednohlasne odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR a odporučili právnu normu schváliť aj v pléne na septembrovej schôdzi.
Zároveň rezort dopravy novelou upravuje periodicitu pokutovania vodičov. To znamená, že ak teraz získal motorista pokutu za každý deň jazdy bez diaľničnej známky, po novom bude môcť dostať druhú pokutu až po mesiaci od tej prvej.
Tiež motorista, ktorý v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov už zaplatil jednu alebo viac pokút a v súčasnosti opäť zhrešil, ale dodatočne si kúpi ročnú diaľničnú známku, táto pokuta sa mu odpustí.
Čo sa týka motoristov, ktorí do účinnosti novely zákona dostali alebo dostanú pokutu, uhradiť budú musieť len jednu pokutu. Rezort dopravy pritom pôvodne plánoval, že zmeny v súvislosti s diaľničnými známkami zavedie do praxe v zrýchlenom režime od júna 2016. Aktuálne však predpokladá účinnosť zákona od 1. októbra tohto roku.
Členovi výboru Danielovi Lipšicovi (OĽaNO-NOVA) sa takýto postup vlády nepoznáva. "Nie som si celkom istý, že by mala exekutíva možnosti selektívne sa rozhodnúť, aké zákony bude aplikovať a aké nie. To je akoby prokuratúra povedala, že za znásilnenie sú príliš vysoké tresty, tak kým sa neznížia, nebudeme tieto skutky postihovať," povedal.
Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) mu oponoval, že aj v trestnom práve platí, že ak sa znižujú trestné sadzby, tak začaté konania sa dokončia už podľa nových pravidiel. "Netvrdím, že protiprávne konanie netreba sankcionovať, ale v zákone sú vysoké sankcie a parlament to má možnosť zmeniť," zdôraznil.
"Áno, retroaktivita, ak je priaznivejšia pre páchateľa, je možná. Ale tento zákon ešte nie je schválený a ministerstvo sa už teraz rozhodlo, že pokuty nebude vymáhať," reagoval Lipšic s tým, že za zmenou zákona vidí najmä snahu vlády nepohnevať si voličov.
Aj Peter Kresák (Most-Híd) uznáva, že ak by sa exekutíva rozhodla, že nebude nejaký zákon aplikovať, tak je to skutočne problém. "Ak je to ale tak, že sa začali konania, ale neboli ukončené sankciou, lebo sa čaká zmena zákona, tak v tom nevidím až taký problém," dodal.
Štátny tajomník rezortu dopravy Viktor Stromček (Smer-SD) zdôraznil, že systém elektronickej diaľničnej známky je funkčný, ale nevedelo sa, koľko ľudí jazdí po diaľnici bez známky. "Všetky konania, ktoré sa začali, sa aj dokončia. Boli by sme ale zvláštna exekutíva, ak by sme neboli flexibilní. Snažíme sa ísť v ústrety motoristom. Nepotrebujeme naháňať každé jedno euro z vreciek ľudí," uzavrel.
Zároveň rezort dopravy novelou upravuje periodicitu pokutovania vodičov. To znamená, že ak teraz získal motorista pokutu za každý deň jazdy bez diaľničnej známky, po novom bude môcť dostať druhú pokutu až po mesiaci od tej prvej.
Tiež motorista, ktorý v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov už zaplatil jednu alebo viac pokút a v súčasnosti opäť zhrešil, ale dodatočne si kúpi ročnú diaľničnú známku, táto pokuta sa mu odpustí.
Čo sa týka motoristov, ktorí do účinnosti novely zákona dostali alebo dostanú pokutu, uhradiť budú musieť len jednu pokutu. Rezort dopravy pritom pôvodne plánoval, že zmeny v súvislosti s diaľničnými známkami zavedie do praxe v zrýchlenom režime od júna 2016. Aktuálne však predpokladá účinnosť zákona od 1. októbra tohto roku.
Členovi výboru Danielovi Lipšicovi (OĽaNO-NOVA) sa takýto postup vlády nepoznáva. "Nie som si celkom istý, že by mala exekutíva možnosti selektívne sa rozhodnúť, aké zákony bude aplikovať a aké nie. To je akoby prokuratúra povedala, že za znásilnenie sú príliš vysoké tresty, tak kým sa neznížia, nebudeme tieto skutky postihovať," povedal.
Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) mu oponoval, že aj v trestnom práve platí, že ak sa znižujú trestné sadzby, tak začaté konania sa dokončia už podľa nových pravidiel. "Netvrdím, že protiprávne konanie netreba sankcionovať, ale v zákone sú vysoké sankcie a parlament to má možnosť zmeniť," zdôraznil.
"Áno, retroaktivita, ak je priaznivejšia pre páchateľa, je možná. Ale tento zákon ešte nie je schválený a ministerstvo sa už teraz rozhodlo, že pokuty nebude vymáhať," reagoval Lipšic s tým, že za zmenou zákona vidí najmä snahu vlády nepohnevať si voličov.
Aj Peter Kresák (Most-Híd) uznáva, že ak by sa exekutíva rozhodla, že nebude nejaký zákon aplikovať, tak je to skutočne problém. "Ak je to ale tak, že sa začali konania, ale neboli ukončené sankciou, lebo sa čaká zmena zákona, tak v tom nevidím až taký problém," dodal.
Štátny tajomník rezortu dopravy Viktor Stromček (Smer-SD) zdôraznil, že systém elektronickej diaľničnej známky je funkčný, ale nevedelo sa, koľko ľudí jazdí po diaľnici bez známky. "Všetky konania, ktoré sa začali, sa aj dokončia. Boli by sme ale zvláštna exekutíva, ak by sme neboli flexibilní. Snažíme sa ísť v ústrety motoristom. Nepotrebujeme naháňať každé jedno euro z vreciek ľudí," uzavrel.
