Opozičná strana SaS dnes neuspela v parlamente s návrhom novely zákona o energetike.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Vydávanie rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) sa meniť nebude. Opozičná strana SaS dnes neuspela v parlamente s návrhom novely zákona o energetike.
Strana navrhovala, aby vydávanie VHZ bolo podmienené analýzou a aby bolo možné rozhodnutie vydať najviac na tri roky s každoročným vyhodnotením jeho účinnosti.
Druhá časť právnej normy sa týkala zákona o regulácii v sieťových odvetviach. "Tvrdíme, že pokiaľ predmetom VHZ je výroba elektriny z domáceho uhlia, potom by (regulačný) úrad mal regulovať nielen cenu, ale aj samotnú komoditu, teda uhlie. Pretože práve náklady na uhlie sú najväčšou zložkou z tejto ceny, ale táto je dnes predmetom obchodného tajomstva a do tej regulovanej ceny vstupuje v plnej výške," priblížil opozičný poslanec Karol Galek (SaS).
Poslanci predložili novelu z toho dôvodu, že sú presvedčení, že podpora výroby elektriny z domáceho uhlia stojí obyvateľov Slovenska každoročne asi 100 miliónov eur, čo považuje SaS za úplne zbytočné. "Takúto elektrinu nikto nechce a po spustení Mochoviec v roku 2018 bude takáto elektrina absolútne zbytočná. Všeobecný hospodársky záujem (VHZ) je však podpísaný až do roku 2030. Vplyv takýchto nesystémových opatrení napríklad na veľkoodberateľov energie musíme potom hasiť cez iné nesystémové opatrenia, napríklad memorandom o porozumení so spoločnosťou U. S. Steel," skonštatoval Galek.
Hrubá marža Hornonitrianskych baní Prievidza je podľa opozičného poslanca v súčasnosti na úrovni 57 %. "Pri tejto vedomosti a pri vedomosti, že na spaľovanie takéhoto uhlia sa skladáme my všetci, považujeme takéto hospodárenie za absolútne neprimerané. Na trhu s energiami máme podniky s maržou, ale tá dosahuje maximálne 18 až 20 %," poznamenal Galek. Novelu nepredkladal s cieľom zavrieť Hornonitrianske bane Prievidza, ale zaviesť systém a spravodlivosť do energetiky a v rámci možností ju odpolitizovať.
Strana navrhovala, aby vydávanie VHZ bolo podmienené analýzou a aby bolo možné rozhodnutie vydať najviac na tri roky s každoročným vyhodnotením jeho účinnosti.
Druhá časť právnej normy sa týkala zákona o regulácii v sieťových odvetviach. "Tvrdíme, že pokiaľ predmetom VHZ je výroba elektriny z domáceho uhlia, potom by (regulačný) úrad mal regulovať nielen cenu, ale aj samotnú komoditu, teda uhlie. Pretože práve náklady na uhlie sú najväčšou zložkou z tejto ceny, ale táto je dnes predmetom obchodného tajomstva a do tej regulovanej ceny vstupuje v plnej výške," priblížil opozičný poslanec Karol Galek (SaS).
Poslanci predložili novelu z toho dôvodu, že sú presvedčení, že podpora výroby elektriny z domáceho uhlia stojí obyvateľov Slovenska každoročne asi 100 miliónov eur, čo považuje SaS za úplne zbytočné. "Takúto elektrinu nikto nechce a po spustení Mochoviec v roku 2018 bude takáto elektrina absolútne zbytočná. Všeobecný hospodársky záujem (VHZ) je však podpísaný až do roku 2030. Vplyv takýchto nesystémových opatrení napríklad na veľkoodberateľov energie musíme potom hasiť cez iné nesystémové opatrenia, napríklad memorandom o porozumení so spoločnosťou U. S. Steel," skonštatoval Galek.
Hrubá marža Hornonitrianskych baní Prievidza je podľa opozičného poslanca v súčasnosti na úrovni 57 %. "Pri tejto vedomosti a pri vedomosti, že na spaľovanie takéhoto uhlia sa skladáme my všetci, považujeme takéto hospodárenie za absolútne neprimerané. Na trhu s energiami máme podniky s maržou, ale tá dosahuje maximálne 18 až 20 %," poznamenal Galek. Novelu nepredkladal s cieľom zavrieť Hornonitrianske bane Prievidza, ale zaviesť systém a spravodlivosť do energetiky a v rámci možností ju odpolitizovať.