Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade hlbšej štrukturálnej ekonomickej slabosti a problémov s udržateľnosťou dlhu vždy existuje možnosť aktivovať program Priamych menových transakcií, uviedol Rehn.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 19. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by mala obmedziť nárast nákladov na obsluhu dlhu zadlženejších krajín eurozóny. Nevyrieši však ich vážne dlhové problémy, ani nedovolí, aby rozpočtové obavy diktovali jej menovú politiku, uviedol šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
ECB na svojom stredajšom (15. 6.) mimoriadnom zasadnutí signalizovala odhodlanie zabrániť prílišnému nárastu výnosov dlhopisov krajín eurozóny, aby zabránila opakovaniu dlhovej krízy. Rada guvernérov na tomto zasadnutí rozhodla, že nesmeruje reinvestície z príjmov z portfólia dlhopisov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu PEPP na pomoc južným krajinám eurozóny. Takisto chce vytvoriť nový "antifragmentačný nástroj", teda nástroj, ktorý by zabránil nadmernému nárastu rizikových prirážok na dlhopisy zadlženejších štátov.
Podľa Rehna však ECB bude konať len do tej miery, aby zabránila neodôvodneným pohybom na trhu, nebude krajinám pomáhať s riešením vážnych dlhových problémov. ECB je podľa neho rozhodnutá, že nedovolí, aby fiškálna politika diktovala smerovanie menovej politiky.
"V prípade hlbšej štrukturálnej ekonomickej slabosti a problémov s udržateľnosťou dlhu vždy existuje možnosť aktivovať program Priamych menových transakcií," uviedol Rehn.
Program Priamych menových transakcií (Outright Monetary Transactions, OMT) je nikdy nevyužitým programom, ktorý sa môže aktivovať len v prípade, ak by daná krajina realizovala ekonomický a fiškálny reformný program.
Podľa Rehna prípadná pomoc jednotlivým členom eurozóny zo strany ECB pôjde len tak ďaleko, aby sa zabezpečil prenos menovej politiky do celej eurozóny a inflácia dostala pod kontrolu.
Náklady na obsluhu dlhu štátov po celom svete výrazne vzrástli. Dôvodom je vysoká inflácia, ktorá núti centrálne banky agresívne sprísňovať menovú politiku.
Hlavným dôvodom zvolania mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov bol prudký nárast rizikových prirážok na dlhopisy zadlžených krajín eurozóny, ako sú Taliansko či Grécko. Výnosy 10-ročných talianskych štátnych dlhopisov v utorok (14. 6.) vyskočili na 4,27 %, čo bolo najviac od začiatku roka 2014, a dostali sa o 250 bázických bodov nad výnosy referenčných 10-ročných nemeckých dlhopisov.
ECB na svojom stredajšom (15. 6.) mimoriadnom zasadnutí signalizovala odhodlanie zabrániť prílišnému nárastu výnosov dlhopisov krajín eurozóny, aby zabránila opakovaniu dlhovej krízy. Rada guvernérov na tomto zasadnutí rozhodla, že nesmeruje reinvestície z príjmov z portfólia dlhopisov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu PEPP na pomoc južným krajinám eurozóny. Takisto chce vytvoriť nový "antifragmentačný nástroj", teda nástroj, ktorý by zabránil nadmernému nárastu rizikových prirážok na dlhopisy zadlženejších štátov.
Podľa Rehna však ECB bude konať len do tej miery, aby zabránila neodôvodneným pohybom na trhu, nebude krajinám pomáhať s riešením vážnych dlhových problémov. ECB je podľa neho rozhodnutá, že nedovolí, aby fiškálna politika diktovala smerovanie menovej politiky.
"V prípade hlbšej štrukturálnej ekonomickej slabosti a problémov s udržateľnosťou dlhu vždy existuje možnosť aktivovať program Priamych menových transakcií," uviedol Rehn.
Program Priamych menových transakcií (Outright Monetary Transactions, OMT) je nikdy nevyužitým programom, ktorý sa môže aktivovať len v prípade, ak by daná krajina realizovala ekonomický a fiškálny reformný program.
Podľa Rehna prípadná pomoc jednotlivým členom eurozóny zo strany ECB pôjde len tak ďaleko, aby sa zabezpečil prenos menovej politiky do celej eurozóny a inflácia dostala pod kontrolu.
Náklady na obsluhu dlhu štátov po celom svete výrazne vzrástli. Dôvodom je vysoká inflácia, ktorá núti centrálne banky agresívne sprísňovať menovú politiku.
Hlavným dôvodom zvolania mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov bol prudký nárast rizikových prirážok na dlhopisy zadlžených krajín eurozóny, ako sú Taliansko či Grécko. Výnosy 10-ročných talianskych štátnych dlhopisov v utorok (14. 6.) vyskočili na 4,27 %, čo bolo najviac od začiatku roka 2014, a dostali sa o 250 bázických bodov nad výnosy referenčných 10-ročných nemeckých dlhopisov.
