Helsinki 9. júna (TASR) - Rýchle zotavenie fínskej ekonomiky z dôsledkov pandémie nového koronavírusu je nepravdepodobné, avšak najhoršiemu scenáru sa podarilo vyhnúť. Uviedol to v utorok guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn.

Banka predpokladá, že ekonomika Fínska klesne tento rok približne o 7 % a v rokoch 2021 a 2022 zaznamená rast na úrovni zhruba 3 %. Tohtoročný pokles však môže byť aj iba 5-percentný, na druhej strane však aj 11-percentný. Bude to závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v neskoršom období.

Fínsko je výrazne exportne orientovaná krajina, pričom banka očakáva, že vývoz tento rok klesne o 15,8 %. V takejto krajine bude dĺžka krízy podľa Rehna závisieť do veľkej miery od ceny práce.

Fínsky pracovný trh so silnými odbormi je považovaný za dosť nepružný. "Vo viacerých krajinách reaguje cena práce veľmi rýchlo na meniace sa ekonomické podmienky, čo nie je prípad Fínska," povedal guvernér, ktorý upozornil, že to môže viesť k rušeniu pracovných miest.

Centrálna banka očakáva, že nezamestnanosť vo Fínsku vzrastie tento rok na 9 % zo 6,7 % v roku 2019. V raste by mala pokračovať aj v budúcom roku, pričom banka odhaduje, že dosiahne 9,3 %. S poklesom počíta až v roku 2022, a to na 8,8 %.

Zvyšovanie nezamestnanosti zníži štátu príjmy z daní a, naopak, zvýši výdavky. K tomu bude vláda musieť pokračovať v opatreniach na zotavenie ekonomiky po koronakríze, čo bude znamenať zvýšenie štátneho dlhu, dodala centrálna banka. Odhaduje, že vládny dlh vzrastie tento rok až na 71,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 59,4 % HDP v roku 2019. V raste bude dlh pokračovať aj v ďalších rokoch, aj keď miernejším tempom.

Ako Rehn dodal, aj keď to najhoršie Fínsko obišlo, budú musieť byť trpezliví, keďže proces zotavovania bude dlhodobá záležitosť.