Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa politikom nepodarí nájsť kompromisné riešenie, v USA od 1. januára automaticky vstúpi do platnosti balík opatrení, ktorý zahŕňa zvýšenie daní a zníženie výdavkov za 600 miliárd USD.
Autor TASR
Washington 22. decembra (TASR) - Americký prezident Barack Obama pred odchodom na sviatky, ktoré strávi na Havaji, adresoval politickým lídrom v Kongrese ostré slová.
Vyzval ich, aby do konca roka schválili legislatívu, ktorá zabráni, aby miliónom Američanov zo strednej triedy stúpli od 1. januára dane a dlhodobo nezamestnaní prišli o sociálne dávky. Informovala o tom agentúra AP.
Aj tento týždeň sa totiž rokovania medzi prezidentovými demokratmi a opozičnými republikánmi skončili bez výsledku. Navyše, predseda americkej Snemovne reprezentantov, republikán John Boehner, odvolal hlasovanie o takzvanom pláne B, ktorý mal odvrátiť fiškálnu krízu. Zistil totiž, že nemá pre tento plán dostatočnú podporu ani medzi republikánskymi zákonodarcami. Jeho podstatou je predĺženie daňových úľav pre bohatých Američanov s výnimkou tých, ktorých ročné príjmy presahujú 1 milión USD (751.770 eur).
Prezident je však ochotný akceptovať len takú dohodu, podľa ktorej majú vyššie dane platiť všetci s príjmom nad 400.000 USD ročne. Obama už pritom ustúpil z jednej zo svojich základných požiadaviek, keď posunul hranicu, od ktorej by sa mala platiť plánovaná vyššia daň pre bohatých, na 400.000 USD ročne z pôvodných 250.000 USD, čo bola jedna z kľúčových tém jeho nedávnej volebnej kampane.
Republikáni oficiálne odmietajú akékoľvek zvýšenie daní, ale podľa mediálnych správ sú pripravení súhlasiť so zvýšenou sadzbou na príjmy nad 500.000 USD ročne.
Zvýšenie dane pre bohatých, ako to navrhuje Obama, by malo do štátnej pokladnice v najbližších desiatich rokoch priniesť 1,2 bilióna USD. Obama je vraj navyše pripravený znížiť výdavky v najbližšej dekáde celkovo o 1,22 bilióna USD, pričom škrty by sa mali dotknúť aj výdavkov na sociálne zabezpečenie, čo je tiež ústupok republikánom.
Ak sa politikom nepodarí nájsť kompromisné riešenie, v USA od 1. januára automaticky vstúpi do platnosti balík opatrení, ktorý zahŕňa zvýšenie daní a zníženie výdavkov v celkovej hodnote 600 miliárd USD. Experti varujú, že by to mohlo americkú ekonomiku stiahnuť do recesie.
Vyzval ich, aby do konca roka schválili legislatívu, ktorá zabráni, aby miliónom Američanov zo strednej triedy stúpli od 1. januára dane a dlhodobo nezamestnaní prišli o sociálne dávky. Informovala o tom agentúra AP.
Aj tento týždeň sa totiž rokovania medzi prezidentovými demokratmi a opozičnými republikánmi skončili bez výsledku. Navyše, predseda americkej Snemovne reprezentantov, republikán John Boehner, odvolal hlasovanie o takzvanom pláne B, ktorý mal odvrátiť fiškálnu krízu. Zistil totiž, že nemá pre tento plán dostatočnú podporu ani medzi republikánskymi zákonodarcami. Jeho podstatou je predĺženie daňových úľav pre bohatých Američanov s výnimkou tých, ktorých ročné príjmy presahujú 1 milión USD (751.770 eur).
Prezident je však ochotný akceptovať len takú dohodu, podľa ktorej majú vyššie dane platiť všetci s príjmom nad 400.000 USD ročne. Obama už pritom ustúpil z jednej zo svojich základných požiadaviek, keď posunul hranicu, od ktorej by sa mala platiť plánovaná vyššia daň pre bohatých, na 400.000 USD ročne z pôvodných 250.000 USD, čo bola jedna z kľúčových tém jeho nedávnej volebnej kampane.
Republikáni oficiálne odmietajú akékoľvek zvýšenie daní, ale podľa mediálnych správ sú pripravení súhlasiť so zvýšenou sadzbou na príjmy nad 500.000 USD ročne.
Zvýšenie dane pre bohatých, ako to navrhuje Obama, by malo do štátnej pokladnice v najbližších desiatich rokoch priniesť 1,2 bilióna USD. Obama je vraj navyše pripravený znížiť výdavky v najbližšej dekáde celkovo o 1,22 bilióna USD, pričom škrty by sa mali dotknúť aj výdavkov na sociálne zabezpečenie, čo je tiež ústupok republikánom.
Ak sa politikom nepodarí nájsť kompromisné riešenie, v USA od 1. januára automaticky vstúpi do platnosti balík opatrení, ktorý zahŕňa zvýšenie daní a zníženie výdavkov v celkovej hodnote 600 miliárd USD. Experti varujú, že by to mohlo americkú ekonomiku stiahnuť do recesie.
