Požadujú tiež to, aby štát prevzal na seba zodpovednosť za financovanie súkromných aj verejných zariadení, ktoré sa starajú o ľudí odkázaných na ich pomoc.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) – Zvýšiť príspevok štátu pre ľudí odkázaných na služby v domovoch sociálnych služieb žiadalo dnešné verejné zhromaždenie občanov pred Úradom vlády (ÚV) SR v Bratislave. Požadujú tiež to, aby štát prevzal na seba zodpovednosť za financovanie súkromných aj verejných zariadení, ktoré sa starajú o ľudí odkázaných na ich pomoc. O tejto problematike s nimi po dnešnom rokovaní vlády rokoval aj minister práce Ján Richter (Smer-SD).
"Žiadame, aby príspevok, ktorý teraz dostávame, 320 eur na mesiac, bol zvýšený, pretože aj minimálna mzda má byť od januára 405 eur. Ak nás zákon núti a zaväzuje, aby sme na jedného odkázaného človeka mali v zariadení 1,2 opatrovateľa, tak je potrebné, aby sa ten príspevok zvýšil," vysvetlila predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Milada Dobrotková.
Štát by mal podľa nej prevziať financovanie niektorých druhov sociálnych služieb, ktoré dnes zastrešujú vyššie územné celky (VÚC). "Každý si nastaví systém financovania inak a stáva sa, že odkázaný senior zomrie bez pomoci, vôbec sa jej nedočká, pretože čaká na pomoc aj desať mesiacov. Alebo ju dostane tak nízku, že z nej nie je možné zabezpečiť starostlivosť," upozornila Dobrotková a poukázala na to, že v podmienkach VÚC je pre starostlivosť na najťažšie stavy príspevok v odkázanosti 310,99 eura na mesiac, čo je menej, než dáva štát.
Podľa predsedníčky Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anny Ghannamovej sa dlhodobo porušujú ústavou garantované právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia. "Odkázaní seniori si celý život platili zdravotné poistenie a odvody, vybudovali túto krajinu a keď potrebujú najviac pomoc, keď majú diagnózy, ktoré predurčujú, že nemôžu byť v domácej starostlivosti, tak vtedy, ak ich ošetríme v zariadení, nedostaneme preplatené od zdravotnej poisťovne tieto úkony?" pýta sa Ghannamová.
Asociácia prijímateľov sociálnych služieb navrhuje iný spôsob financovania tejto starostlivosti. Žiada, aby príspevky dostávali priamo ľudia odkázaní na pomoc a tí sa dobrovoľne rozhodli, aký spôsob starostlivosti si zvolia. Podľa asociácie by sme mali ísť po vzore Českej republiky a iných štátov EÚ, ktoré nedotujú sociálne zariadenia, ale ich klientov.
"Príspevok dajme odkázanej osobe, seniorovi a ten sa bude rozhodovať, či pôjde do verejného alebo súkromného zariadenia. Tým sa zrovnoprávnia zariadenia a podporila by sa aj domáca opatrovateľská služba," argumentuje tajomníčka asociácie Dana Galová. Poukázala aj na to, že neštátne zariadenia nespĺňajú štandardy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. "Nezamestnávajú personál, nemajú ani materiálne vybavenie také, aby tam zdravotná starostlivosť mohla byť poskytovaná," upozornila.
Asociácia prijímateľov sociálnych služieb podľa Ghannamovej zneužila dnešné zhromaždenie ako "štrajkokaz". Združuje totiž podľa nej len niekoľko desiatok seniorov, ktorí sú umiestnení vo verejnom zariadení v Rači a sú to tí, ktorí čerpajú dve tretiny z verejných zdrojov, hoci reálne nie sú odkázaní na sociálnu službu a mnohí z nich ešte pracujú.
Asociácia na ochranu práv pacientov SR navrhuje, aby bol prijatý zákon o dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. "Pokiaľ sa pozrieme na ťažko chorých ľudí, postupne sa dostávajú do stavu imobility alebo potrebujú zdravotnícke pomôcky. Takýto pacient potrebuje lekársku, ošetrovateľskú, opatrovateľskú aj rehabilitačnú starostlivosť. Na základe našich skúseností vieme, že čokoľvek vybaviť pre takého pacienta, ktorý je napríklad v rodinnej starostlivosti, je veľmi zdĺhavé a ťažké," priblížila jej prezidentka Katarína Kafková. Platforma, ktorá sa k iniciatíve pripojila, zastupuje mnoho občianskych združení, v ktorých sú pacienti s chronickými ochoreniami bez ohľadu na vek a stupeň zdravotno-sociálneho postihnutia.
Dnešné zhromaždenie zorganizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia, Združenie seniorských prijímateľov sociálnych služieb a Asociácia sestier a pacientov.
"Žiadame, aby príspevok, ktorý teraz dostávame, 320 eur na mesiac, bol zvýšený, pretože aj minimálna mzda má byť od januára 405 eur. Ak nás zákon núti a zaväzuje, aby sme na jedného odkázaného človeka mali v zariadení 1,2 opatrovateľa, tak je potrebné, aby sa ten príspevok zvýšil," vysvetlila predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Milada Dobrotková.
Štát by mal podľa nej prevziať financovanie niektorých druhov sociálnych služieb, ktoré dnes zastrešujú vyššie územné celky (VÚC). "Každý si nastaví systém financovania inak a stáva sa, že odkázaný senior zomrie bez pomoci, vôbec sa jej nedočká, pretože čaká na pomoc aj desať mesiacov. Alebo ju dostane tak nízku, že z nej nie je možné zabezpečiť starostlivosť," upozornila Dobrotková a poukázala na to, že v podmienkach VÚC je pre starostlivosť na najťažšie stavy príspevok v odkázanosti 310,99 eura na mesiac, čo je menej, než dáva štát.
Podľa predsedníčky Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anny Ghannamovej sa dlhodobo porušujú ústavou garantované právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia. "Odkázaní seniori si celý život platili zdravotné poistenie a odvody, vybudovali túto krajinu a keď potrebujú najviac pomoc, keď majú diagnózy, ktoré predurčujú, že nemôžu byť v domácej starostlivosti, tak vtedy, ak ich ošetríme v zariadení, nedostaneme preplatené od zdravotnej poisťovne tieto úkony?" pýta sa Ghannamová.
Asociácia prijímateľov sociálnych služieb navrhuje iný spôsob financovania tejto starostlivosti. Žiada, aby príspevky dostávali priamo ľudia odkázaní na pomoc a tí sa dobrovoľne rozhodli, aký spôsob starostlivosti si zvolia. Podľa asociácie by sme mali ísť po vzore Českej republiky a iných štátov EÚ, ktoré nedotujú sociálne zariadenia, ale ich klientov.
"Príspevok dajme odkázanej osobe, seniorovi a ten sa bude rozhodovať, či pôjde do verejného alebo súkromného zariadenia. Tým sa zrovnoprávnia zariadenia a podporila by sa aj domáca opatrovateľská služba," argumentuje tajomníčka asociácie Dana Galová. Poukázala aj na to, že neštátne zariadenia nespĺňajú štandardy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. "Nezamestnávajú personál, nemajú ani materiálne vybavenie také, aby tam zdravotná starostlivosť mohla byť poskytovaná," upozornila.
Asociácia prijímateľov sociálnych služieb podľa Ghannamovej zneužila dnešné zhromaždenie ako "štrajkokaz". Združuje totiž podľa nej len niekoľko desiatok seniorov, ktorí sú umiestnení vo verejnom zariadení v Rači a sú to tí, ktorí čerpajú dve tretiny z verejných zdrojov, hoci reálne nie sú odkázaní na sociálnu službu a mnohí z nich ešte pracujú.
Asociácia na ochranu práv pacientov SR navrhuje, aby bol prijatý zákon o dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. "Pokiaľ sa pozrieme na ťažko chorých ľudí, postupne sa dostávajú do stavu imobility alebo potrebujú zdravotnícke pomôcky. Takýto pacient potrebuje lekársku, ošetrovateľskú, opatrovateľskú aj rehabilitačnú starostlivosť. Na základe našich skúseností vieme, že čokoľvek vybaviť pre takého pacienta, ktorý je napríklad v rodinnej starostlivosti, je veľmi zdĺhavé a ťažké," priblížila jej prezidentka Katarína Kafková. Platforma, ktorá sa k iniciatíve pripojila, zastupuje mnoho občianskych združení, v ktorých sú pacienti s chronickými ochoreniami bez ohľadu na vek a stupeň zdravotno-sociálneho postihnutia.
Dnešné zhromaždenie zorganizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia, Združenie seniorských prijímateľov sociálnych služieb a Asociácia sestier a pacientov.