Washington/Londýn 1. decembra (TASR) - Eskalácia obchodnej vojny administratívou prezidenta Donalda Trumpa zvýši americkým spotrebiteľom ceny. Miesta vo výrobe, ktoré sa presunuli do zahraničia, sa však nevrátia späť do USA. Myslia si to americké firmy, vyplýva z prieskumu poradenskej spoločnosti IHS Markit.

Keď Washington v júli zvýšil clá, prezident Donald Trump tvrdil, že to bude stimulovať amerických výrobcov, aby opäť presunuli naspäť do USA pracovné miesta zo zahraničia.

Namiesto toho v priemere viac než 4 z 10 firiem, ktoré sa zúčastnili prieskumu, uviedli, že plánujú zvýšiť ceny, aby vykompenzovali nárast produkčných výdavkov. Len 1 z 10 firiem plánovala obmedziť podiel zahraničnej výroby a približne rovnaký počet firiem mal chcieť presunúť z dôvodu ciel viac pracovných miest do zahraničia. Na prieskume sa zúčastnilo viac než 800 firiem.

Trump poukazuje na občasné oznámenia domácich firiem týkajúce sa tvorby pracovných miest a považuje ich za dôkaz, že jeho stratégia funguje. Napríklad v stredu (28. 11.) sa odvolával na plán jednej oceliarne vytvoriť 600 nových pracovných miest.

Tieto prírastky však zatienili správy zo začiatku týždňa, podľa ktorých automobilka General Motors (GM) chce v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie zrušiť 14.000 pracovných miest. Jedným z dôvodov je spomalenie rastu odbytu. Aj keď koncern medzi dôvodmi neuvádzal clá Trumpovej administratívy, automobilky tvrdo zasiahol nárast cien ocele spôsobený zvýšením ciel na dovoz ocele.

Aj keď mnohé firmy sa snažia držať ceny, náklady spojené s vyššími clami nakoniec predsa len zaplatia spotrebitelia. Jedna nedávna štúdia vyčíslila ich ekonomický dopad v súvislosti so stratou miezd a vyššími cenami na 2400 USD (2113 eur) na domácnosť v roku 2019.

Trump zaviedol v septembri clo vo výške 10 % na čínsky dovoz v hodnote 200 miliárd USD. Peking prijal odvetné opatrenia a uvalil clá na tovary z USA v hodnote 60 miliárd USD. Trump sa stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v sobotu na okraji summitu lídrov skupiny G20 v Buenos Aires a budú rokovať o obchode. Ak nepríde k dohode, ktorá by uvoľnila aktuálne napätie, USA by mohli v januári zvýšiť clá na čínsky import na 25 %. Trump sa tiež vyhrážal, že zavedie clá aj na zvyšné tovary z Číny, ak Peking nesplní jeho požiadavky.

Keď Trump prvýkrát zvýšil napätie v obchode s veľkými partnermi USA v júli, americké firmy dúfali, že spory sa rýchlo vyriešia. A aj keď USA, Kanada a Mexiko v piatok (30. 11.) podpísali novú dohodu o obchode, ktorá nahradí doterajšiu Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA), nie je jasné, ako skončia rokovania s Čínou.

Keďže clá na čínske produkty znižujú zisky firiem, ktoré vyrábajú v Číne, tie hľadajú alternatívy. Avšak len málo z nich uvažuje o presunutí výroby naspäť do USA, ako ukázal októbrový prieskum Americkej obchodnej komory v južnej Číne. Namiesto toho vyše 70 % amerických firiem operujúcich v južnej Číne zastavili lokálne investície a presúvajú časť alebo všetku výrobu do iných krajín. Len 1 % z vyše 400 firiem, ktoré sa zúčastnili prieskumu, uviedlo, že plánujú vytvoriť produkčné bázy v Severnej Amerike, pričom až 64 % uvažuje o relokácii výrobných liniek mimo Čínu.

Takmer polovica firiem tiež poukázala na necolné bariéry, vrátane zvýšenia byrokratického dohľadu a pomalšieho colného odbavenia. Analytici varovali pred takýmito rizikami hroziacim americkým firmám, keďže Čína nedokáže prijať clá na tovary v rovnakej nominálnej hodnote.

Obchodná vojna má negatívny vplyv aj na čínskych výrobcov. Tempo rastu ziskov čínskych priemyselných firiem sa v októbri spomalilo šiesty mesiac po sebe.