Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obnovou budov sa podľa ministerstva dopravy zabezpečí okrem zníženia potreby energie a emisií oxidu uhličitého aj predĺženie životnosti budov.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) – Po roku 2013 by sa malo na Slovensku ročne obnoviť 29.000 bytov v bytových domoch a 22.000 bytov v rodinných domoch. Vyplýva to zo Stratégie obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike z dielne Ministerstva dopravy, výstavby regionálneho rozvoja (MDVRR) SR, ktorou by sa mala v najbližšom čase zaoberať vláda.
"Za predpokladu zabezpečenia finančných prostriedkov v úrovni predchádzajúcich rokov, približne 100 miliónov eur ročne, je vytvorená materiálová a personálna základňa na pokračovanie obnovy budov v tempe posledných piatich rokov," uvádza rezort dopravy v materiáli. Obnova takéhoto počtu bytov by mala v roku 2020 zabezpečiť vyše 72-% podiel obnovy bytových domov a takmer 49-% podiel rodinných domov. Pri tomto rozsahu obnovy by bytové domy na Slovensku mali byť obnovené v roku 2029 a rodinné domy v roku 2043.
Odhadovanú sumu približne 250 až 350 miliónov eur, určenú na zlepšovanie tepelnotechnických vlastností a modernizáciu budov na bývanie na roky 2014 až 2020 z verejných zdrojov, označuje MDVRR za nedostatočnú. "Chýbajúce finančné prostriedky bude potrebné zabezpečiť aj z iných zdrojov, napríklad využitím finančných prostriedkov z európskych fondov, stavebných sporiteľní, komerčných bánk a vlastných zdrojov vlastníkov bytov," konštatuje rezort dopravy.
Slovensko je na základe smernice Európskej únie (EÚ) povinné každoročne obnoviť 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy. Z celkovej plochy týchto budov 445.791 štvorcových metrov (m2) to predstavuje 13.374 m2 ročne. Pri obnove nebytových budov sa počíta s využitím štrukturálnych fondov EÚ, najmä prostriedkov z Operačného programu Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 až 2020.
Hĺbkovou obnovou budov sa podľa ministerstva dopravy zabezpečí okrem zníženia potreby energie a emisií oxidu uhličitého (CO2) predĺženie životnosti budov, užívateľskej bezpečnosti a zlepšenie hygienických podmienok pri užívaní budov. "Obnova budov prináša aj ďalšie významné pozitívne prínosy vrátane tvorby pracovných miest, zlepšovania zdravia, zmierňovania energetickej chudoby, zvyšovania energetickej bezpečnosti a priemyselnej konkurencieschopnosti," uzatvára rezort.
"Za predpokladu zabezpečenia finančných prostriedkov v úrovni predchádzajúcich rokov, približne 100 miliónov eur ročne, je vytvorená materiálová a personálna základňa na pokračovanie obnovy budov v tempe posledných piatich rokov," uvádza rezort dopravy v materiáli. Obnova takéhoto počtu bytov by mala v roku 2020 zabezpečiť vyše 72-% podiel obnovy bytových domov a takmer 49-% podiel rodinných domov. Pri tomto rozsahu obnovy by bytové domy na Slovensku mali byť obnovené v roku 2029 a rodinné domy v roku 2043.
Odhadovanú sumu približne 250 až 350 miliónov eur, určenú na zlepšovanie tepelnotechnických vlastností a modernizáciu budov na bývanie na roky 2014 až 2020 z verejných zdrojov, označuje MDVRR za nedostatočnú. "Chýbajúce finančné prostriedky bude potrebné zabezpečiť aj z iných zdrojov, napríklad využitím finančných prostriedkov z európskych fondov, stavebných sporiteľní, komerčných bánk a vlastných zdrojov vlastníkov bytov," konštatuje rezort dopravy.
Slovensko je na základe smernice Európskej únie (EÚ) povinné každoročne obnoviť 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy. Z celkovej plochy týchto budov 445.791 štvorcových metrov (m2) to predstavuje 13.374 m2 ročne. Pri obnove nebytových budov sa počíta s využitím štrukturálnych fondov EÚ, najmä prostriedkov z Operačného programu Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 až 2020.
Hĺbkovou obnovou budov sa podľa ministerstva dopravy zabezpečí okrem zníženia potreby energie a emisií oxidu uhličitého (CO2) predĺženie životnosti budov, užívateľskej bezpečnosti a zlepšenie hygienických podmienok pri užívaní budov. "Obnova budov prináša aj ďalšie významné pozitívne prínosy vrátane tvorby pracovných miest, zlepšovania zdravia, zmierňovania energetickej chudoby, zvyšovania energetickej bezpečnosti a priemyselnej konkurencieschopnosti," uzatvára rezort.
