Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ŠOP sa za posledné dva mesiace vyjadrila k náhodnej, kalamitnej ťažbe v chránených územiach pre viac ako 400.000 kubických metrov dreva.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR neodsúva povolenia na výrub. Rieši ich v lehotách na to určených. Pre TASR to uviedol námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody ŠOP Peter Baláž. Vyjadrenia niektorých lesníkov o hrozbe, ktorú predstavujú stanoviská ochranárov k náhodným ťažbám, považuje ŠOP za zavádzajúce a tendenčné.
ŠOP sa za posledné dva mesiace vyjadrila k náhodnej, kalamitnej ťažbe v chránených územiach pre viac ako 400.000 kubických metrov dreva. Baláž uviedol, že k trom štvrtinám vydali súhlas na spracovanie bez podmienok.
"K vyše 20 percentám z nahláseného objemu sme dali súhlasné stanovisko so zadefinovanými podmienkami, pričom iba v niektorých prípadoch bolo podmienkou odsunutie termínu spracovania z dôvodu hniezdneho obdobia chránených druhov vtákov," vysvetlil Baláž. Nesúhlas vydali podľa Baláža v šiestich percentách nahláseného množstva kalamitnej ťažby.
"Spracovaniu prevažnej väčšiny nahlásenej kalamitnej ťažby vôbec nebránime a lesníci majú v tomto voľné ruky," podotkol Baláž.
Lesníci upozorňovali, že nespracované kalamitné drevo v lesoch je v značnej miere napadnuté lykožrútom, a je tak zdrojom nákazy aj pre zdravé okolostojace lesy.
ŠOP však tvrdí, že k premnoženiu podkôrneho hmyzu s veľkou pravdepodobnosťou dôjde, a to bez ohľadu na ochranu prírody. "Celé desaťročia boli ignorované upozornenia, že pestovanie nestabilných rovnorodých smrečín je veľmi rizikové a vedci už dávno upozorňovali, že nastane práve táto situácia," konštatuje Baláž. Pokračuje, že nestabilné smrekové porasty sa v určitom období začnú hromadne a rýchlo rozpadať, bude na nich pôsobiť vietor v kombinácií s podkôrnym hmyzom.
"V súčasnosti sledujeme iba logický a očakávaný dôsledok predchádzajúceho ignorovania hlasov odborníkov a pri aktuálnych klimatických zmenách je prakticky isté, že aj keby neexistovali žiadne obmedzenia zo strany ochrany prírody, drvivá väčšina smrekových porastov v našom regióne sa už zachrániť nedá," hovorí Baláž.
Dôkazom je podľa Baláža región Kysuce, kde ochrana prírody nekládla boju s lykožrútom žiadne prekážky, a výsledkom sú "holé" kopce. Ochranári majú povinnosť chrániť prírodné bohatstvo a nechcú, aby sa v chránených územiach opakovali postupy "záchrany lesa", ktorých výsledkom bude obrovské odlesnenie, dodáva Baláž.
ŠOP sa za posledné dva mesiace vyjadrila k náhodnej, kalamitnej ťažbe v chránených územiach pre viac ako 400.000 kubických metrov dreva. Baláž uviedol, že k trom štvrtinám vydali súhlas na spracovanie bez podmienok.
"K vyše 20 percentám z nahláseného objemu sme dali súhlasné stanovisko so zadefinovanými podmienkami, pričom iba v niektorých prípadoch bolo podmienkou odsunutie termínu spracovania z dôvodu hniezdneho obdobia chránených druhov vtákov," vysvetlil Baláž. Nesúhlas vydali podľa Baláža v šiestich percentách nahláseného množstva kalamitnej ťažby.
"Spracovaniu prevažnej väčšiny nahlásenej kalamitnej ťažby vôbec nebránime a lesníci majú v tomto voľné ruky," podotkol Baláž.
Lesníci upozorňovali, že nespracované kalamitné drevo v lesoch je v značnej miere napadnuté lykožrútom, a je tak zdrojom nákazy aj pre zdravé okolostojace lesy.
ŠOP však tvrdí, že k premnoženiu podkôrneho hmyzu s veľkou pravdepodobnosťou dôjde, a to bez ohľadu na ochranu prírody. "Celé desaťročia boli ignorované upozornenia, že pestovanie nestabilných rovnorodých smrečín je veľmi rizikové a vedci už dávno upozorňovali, že nastane práve táto situácia," konštatuje Baláž. Pokračuje, že nestabilné smrekové porasty sa v určitom období začnú hromadne a rýchlo rozpadať, bude na nich pôsobiť vietor v kombinácií s podkôrnym hmyzom.
"V súčasnosti sledujeme iba logický a očakávaný dôsledok predchádzajúceho ignorovania hlasov odborníkov a pri aktuálnych klimatických zmenách je prakticky isté, že aj keby neexistovali žiadne obmedzenia zo strany ochrany prírody, drvivá väčšina smrekových porastov v našom regióne sa už zachrániť nedá," hovorí Baláž.
Dôkazom je podľa Baláža región Kysuce, kde ochrana prírody nekládla boju s lykožrútom žiadne prekážky, a výsledkom sú "holé" kopce. Ochranári majú povinnosť chrániť prírodné bohatstvo a nechcú, aby sa v chránených územiach opakovali postupy "záchrany lesa", ktorých výsledkom bude obrovské odlesnenie, dodáva Baláž.
