Tatranská Javorina 23. októbra (TASR) – Časť vlády SR v rámci svojho utorkového výjazdového rokovania pod Tatrami navštívila aj územia s najvyšším stupňom ochrany prírody v Belianskych Tatrách. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na brífingu uviedol, že cieľom bolo nájsť konsenzus medzi ochranármi a lesníkmi vo vzťahu k ochrane prírody a hospodáreniu v lesoch. "Snažili sme sa eliminovať akékoľvek emócie, pretože cítime, že táto téma vyvoláva značné celoslovenské napätie. Preto som požiadal obe strany, aby sme eliminovali toto pnutie v spoločnosti. Som rád, že sme našli zhodu, ukazuje sa, že keď sa chce, tak lesníci a ochranári vedia spolupracovať, takým veľmi dobrým príkladom je chránená oblasť Poľana," konštatoval premiér.

Dodal, že pred schvaľovaním novely zákona o ochrane prírody a predložením nového zákona o lesoch budú musieť zástupcovia oboch organizácií zasadnúť za spoločný stôl a hľadať konsenzus. "Oba tábory sú občanmi Slovenskej republiky a musí byť naším spoločným záujmom na jednej strane chrániť prírodu a na druhej strane do tej miery, kde je to možné, rešpektovať vlastnícke práva," konštatoval premiér.



Ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) teší, že diskusia sa vôbec začala a verí, že sa podarí nastaviť legislatívne pravidlá, aby ochrana prírody mohla byť reálna nielen na papieri. "Tento deň beriem ako krok k tomu, aby sme pokročili v diskusii. Tie postoje sú niekde veľmi ďaleko od seba, ale musíme nájsť zhodu, keď chceme posunúť ochranu v lesoch a národných parkoch na inú úroveň. Nemôžeme sa pozerať na les ako na guľatinu, tam sú iné hodnoty," zdôraznil minister s tým, že les v národnom parku je iný ako hospodársky les a plní aj iné funkcie. Podľa neho je dôležité zmieriť sa s tým, že v bezzásahových územiach nemá človek vykonávať žiadnu činnosť a ponechať vývoj na prírodu.

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) pri tejto príležitosti povedala, že počas prehliadky členovia vlády mohli vidieť v chránených územiach mŕtvy les. "Každý máme svoje argumenty, ako zachovať zelený les. Kým nenájdeme spoločnú reč v oboch pripravovaných novelách zákona, tieto nesmú byť predložené vláde ani parlamentu. Preto musíme nájsť konsenzus, aby sme chránili prírodné bohatstvo. My predsa nie sme tí, ktorí chceme zničiť národné parky, ktorí chceme rúbať v lesoch, opak je pravdou. Chceme len opatrenia, aby sme zabránili šíreniu abiotických faktorov v lesoch, toto niekedy fungovalo," zdôraznila Matečná. Verí, že sa zhodu podarí nájsť, aj keď konflikt medzi ochranármi a lesníkmi v tejto oblasti trvá už od roku 2004. Podľa Matečnej treba prihliadať aj na klimatické zmeny a premnoženie lykožrúta v troch fázach počas roka.

Počas výjazdového rokovania vlády v Kežmarku prišli vyjadriť svoj nesúhlas so stavom lesov aj aktivisti z iniciatívy My sme les. „Vláde sme posielali niekoľko listov so žiadosťou o stretnutie, ignoroval ju súčasný i predošlý premiér. Vláda naďalej trvá na zlých prístupoch, čím dochádza k znehodnocovaniu prírodného prostredia a ničeniu toho najcennejšieho bohatstva," uviedol člen iniciatívy Karol Kaliský s tým, že vláda stále počúva len argumenty lesníkov a nevypočuje si názory odborníkov na túto problematiku. „Naše argumenty hovoria o tom, že lesné ekosystémy nepotrebujú ľudský zásah, ale potrebujú umožniť prirodzený vývoj," zdôraznil Kaliský.

Iniciatíva tiež poukazuje na to, že sa ničia vzácne horské lesy aj v národných parkoch a dochádza tak k úbytku vzácnych druhov. „Napríklad tetrovovi hlucháňovi hrozí na Slovensku pre vážne zásahy do lesného prostredia vyhynutie. Toto sú všetko dôvody, prečo v sobotu 27. októbra zvolávame veľký protest v Banskej Bystrici za ochranu slovenských lesov a za päť percent územia Slovenska bez zásahov," dodal Kaliský. Zároveň doplnil, že iniciatíva súhlasí s novelou zákona o ochrane prírody z dielne ministerstva životného prostredia.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska však tvrdí, že súčasný zlý stav slovenských lesov zapríčinilo dlhotrvajúce sucho a oslabilo aj živé rastliny a stromy. „Dielo skazy dokonal premnožený hmyz, stačí ísť dolinami Kysúc, Bystrice, Hornej Oravy, kompletne poľsko-slovenského pohraničia zo severozápadu Tatier so Skorušinskými vrchmi, Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry či oboch Javorníkov – všade sú obrovské komplexy lykožrútom napadnutých porastov," uviedol predseda únie Milan Ovseník a dodal, že za to môže aj bezzásahovosť území a nečinnosť.

Tému podkôrneho hmyzu vníma Kaliský ako zámienku lesníkov na ťažbu dreva v chránených územiach. „Hovoria o tom mnohé štúdie, podľa ktorých prirodzené disturbancie ako vetrové a lykožrútové kalamity sú úplne normálnou súčasťou vývoja lesa, a práve v tých chránených územiach by mali byť rešpektované," uzatvára Kaliský.