Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Táto výzva prichádza v čase, keď sa v Madride koná klimatický samit za účasti predstaviteľov z približne 190 krajín.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 6. decembra (TASR) - Niektoré z najväčších európskych bánk čelia výzve environmentálnych skupín, aby prerušili všetky pôžičky pre energetické spoločnosti, ktoré stále budujú nové uhoľné elektrárne.
Táto výzva prichádza v čase, keď sa v Madride koná klimatický samit za účasti predstaviteľov z približne 190 krajín. Ich cieľom je vyhodnotiť pokrok pri plnení parížskej dohody o klíme z roku 2015, ktorá vyžaduje do roku 2050 ukončenie produkcie elektriny z uhlia.
OSN vlani vo svojej správe uviedla, že takmer všetky elektrárne na uhlie sa musia zatvoriť do polovice tohto storočia, aby sa obmedzil rast globálnych teplôt na 1,5 stupňov Celzia, ako to odporúčajú vedci.
„Niektoré banky sa zaviazali, že nebudú priamo financovať nové uhoľné elektrárne, ale poskytujú bežné úvery spoločnostiam, ktoré stavajú nové elektrárne,“ uviedla Katrin Ganswindtová z nemeckej environmentálnej skupiny Urgewald.
Mimovládne organizácie Urgewald a BankTrack sa zameriavajú na banky a aktivity, ktoré financujú. Ich analýza desiatich najaktívnejších veriteľov v Európe ukázala, že poskytujú bežné úvery firmám, ktoré plánujú alebo budujú nové uhoľné elektrárne a ich dlh voči bankám sa v období medzi rokom 2017 a koncom septembra 2019 zvýšil na 56 miliárd USD (50,48 miliardy eur). Na porovnanie, za obdobie 2014 až 2016 dosiahol 48 miliárd USD, tvrdia aktivisti vo svojej správe.
Sú to banky Barclays, BNP Paribas, Crédit Agricole, Credit Suisse, Deutsche Bank, HSBC, ING, Nordea, Standard Chartered a UniCredit.
Väčšina z nich tvrdí, že správa neodráža ich snahy zastaviť financovanie nových uhoľných elektrární alebo záväzok znížiť emisie uhlíka. Credit Suisse to odmietla komentovať.
Britská Barclays namietla, že už neposkytuje financie na projekty nových uhoľných elektrární ani na rozširovanie už existujúcich a nesúhlasí s niektorými údajmi. „Správa skresľuje a nerozlišuje prípady, keď Barclays financuje dcérsku spoločnosť investujúcu do obnoviteľných zdrojov energie, pričom jej materská firma môže mať iné dcérske spoločnosti vyrábajúce elektrinu z uhlia, ktoré s Barclays nesúvisia,“ tvrdí banka.
Mnohé európske banky od dohody v Paríži znížili pôžičky firmám, ktoré generujú vysoké percento svojich tržieb z výroby elektriny z uhlia. Zaviazali sa tiež, že ukončia financovanie nových baní.
Minulý týždeň UniCredit oznámila, že do roku 2023 zastaví všetky pôžičky pre uhoľné elektrárne. A BNP Paribas tento mesiac informovala, že zastaví financovanie výroby elektriny z uhlia v Európskej únii do roku 2030 a do roku 2040 na celom svete.
Deutsche Bank už od roku 2016 nefinancuje „priamo ani nepriamo výstavbu nových uhoľných elektrární ani nové ťažobné projekty“.
Niektoré banky zvýšili financovanie projektov obnoviteľnej energie a zintenzívnili spoluprácu s klientmi s cieľom povzbudiť rýchlejší posun od ťažby a spotreby uhlia k ekologickejším zdrojom elektriny.
Urgewald a BankTrack argumentujú, že ich analýza je založená na finančných databázach a zverejňovaní pôžičiek získaných od 258 producentov uhlia a na upisovaní dlhopisov, ktoré vydali.
(1 EUR = 1,1094 USD)
Táto výzva prichádza v čase, keď sa v Madride koná klimatický samit za účasti predstaviteľov z približne 190 krajín. Ich cieľom je vyhodnotiť pokrok pri plnení parížskej dohody o klíme z roku 2015, ktorá vyžaduje do roku 2050 ukončenie produkcie elektriny z uhlia.
OSN vlani vo svojej správe uviedla, že takmer všetky elektrárne na uhlie sa musia zatvoriť do polovice tohto storočia, aby sa obmedzil rast globálnych teplôt na 1,5 stupňov Celzia, ako to odporúčajú vedci.
„Niektoré banky sa zaviazali, že nebudú priamo financovať nové uhoľné elektrárne, ale poskytujú bežné úvery spoločnostiam, ktoré stavajú nové elektrárne,“ uviedla Katrin Ganswindtová z nemeckej environmentálnej skupiny Urgewald.
Mimovládne organizácie Urgewald a BankTrack sa zameriavajú na banky a aktivity, ktoré financujú. Ich analýza desiatich najaktívnejších veriteľov v Európe ukázala, že poskytujú bežné úvery firmám, ktoré plánujú alebo budujú nové uhoľné elektrárne a ich dlh voči bankám sa v období medzi rokom 2017 a koncom septembra 2019 zvýšil na 56 miliárd USD (50,48 miliardy eur). Na porovnanie, za obdobie 2014 až 2016 dosiahol 48 miliárd USD, tvrdia aktivisti vo svojej správe.
Sú to banky Barclays, BNP Paribas, Crédit Agricole, Credit Suisse, Deutsche Bank, HSBC, ING, Nordea, Standard Chartered a UniCredit.
Väčšina z nich tvrdí, že správa neodráža ich snahy zastaviť financovanie nových uhoľných elektrární alebo záväzok znížiť emisie uhlíka. Credit Suisse to odmietla komentovať.
Britská Barclays namietla, že už neposkytuje financie na projekty nových uhoľných elektrární ani na rozširovanie už existujúcich a nesúhlasí s niektorými údajmi. „Správa skresľuje a nerozlišuje prípady, keď Barclays financuje dcérsku spoločnosť investujúcu do obnoviteľných zdrojov energie, pričom jej materská firma môže mať iné dcérske spoločnosti vyrábajúce elektrinu z uhlia, ktoré s Barclays nesúvisia,“ tvrdí banka.
Mnohé európske banky od dohody v Paríži znížili pôžičky firmám, ktoré generujú vysoké percento svojich tržieb z výroby elektriny z uhlia. Zaviazali sa tiež, že ukončia financovanie nových baní.
Minulý týždeň UniCredit oznámila, že do roku 2023 zastaví všetky pôžičky pre uhoľné elektrárne. A BNP Paribas tento mesiac informovala, že zastaví financovanie výroby elektriny z uhlia v Európskej únii do roku 2030 a do roku 2040 na celom svete.
Deutsche Bank už od roku 2016 nefinancuje „priamo ani nepriamo výstavbu nových uhoľných elektrární ani nové ťažobné projekty“.
Niektoré banky zvýšili financovanie projektov obnoviteľnej energie a zintenzívnili spoluprácu s klientmi s cieľom povzbudiť rýchlejší posun od ťažby a spotreby uhlia k ekologickejším zdrojom elektriny.
Urgewald a BankTrack argumentujú, že ich analýza je založená na finančných databázach a zverejňovaní pôžičiek získaných od 258 producentov uhlia a na upisovaní dlhopisov, ktoré vydali.
(1 EUR = 1,1094 USD)
