Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od januára si budú môcť podnikatelia uplatniť náklady na výskum a vývoj až trikrát. <
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Od januára budúceho roka bude možné dostať naspäť minimálne 42 centov z každého jedného eura investovaného do výskumu a vývoja. Menia sa podmienky pre superodpočet nákladov na výskum a vývoj. Ide o formu podpory pre firmy a živnostníkov cez zníženie si daní, ktorá nie je určená len pre jadrových inžinierov, ale aj pre bežné firmy, ktoré významne vylepšujú svoje produkty a služby. Upozorňuje na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).
Od januára si budú môcť podnikatelia uplatniť náklady na výskum a vývoj až trikrát. "Raz v rámci účtovníctva a dvakrát prostredníctvom 200 % daňového superodpočtu v daňovom priznaní. Navyše nemusia čakať na žiadne schvaľovanie ani hodnotenie projektov. Po splnení zákonných podmienok má každý podnikateľ nárok na superodpočet, a to každoročne. Dlhodobá vývojová aktivita je ešte odmeňovaná ďalším zvýšením superodpočtu," vysvetľuje Cyril Chovanec z SKDP.
Zjednodušia sa aj podmienky na uplatnenie superodpočtu. Doteraz musel podnikateľ spracovať projekt výskumu a vývoja ešte pred tým, než firma začne reálne vyvíjať. V praxi bolo podľa daňových poradcov často problematické vopred stanoviť zákonom vyžadované merateľné ciele vývojového projektu. Nezriedka bolo nemožné odhadnúť, či náklady na vývoj budú dostatočne významné, aby sa oplatilo vypracovať písomný projekt na superodpočet. Nové projekty od 1. januára však bude možné písomne spracovať až v lehote na podanie daňového priznania, teda do konca marca, respektíve často až do konca júna nasledujúceho roka. Netreba ich mať vopred.
"Doteraz daňovú výhodu superodpočtu využívalo relatívne málo firiem najmä pre časovo náročnú administratívu, ktorú pre dosiaľ platný 100 % superodpočet nebolo ochotných podstúpiť veľa podnikateľov. Od januára však štát dá podnikateľom na túto administratívu viac času a zároveň zvýši slovenský superodpočet na 200 %. Takáto intenzita pomoci je momentálne bezprecedentná minimálne na úrovni okolitých krajín," doplnil Chovanec.
Pozitívom je aj predĺženie možnosti preniesť si nevyčerpaný superodpočet na päť rokov. Je to dôležité v prípade startupov, ale aj u etablovaných firiem, kde ich môžu veľké investície alebo problémy zákazníkov prechodne stiahnuť do straty. Zákon však naďalej počíta so zverejňovaním základných údajov o projektoch, na ktoré sa čerpá superodpočet.
"Z našej skúsenosti sa veľa podnikateľov zbytočne 'vyzlieka donaha' pri čerpaní superodpočtu a podávaní daňového priznania. Cieľom zverejňovania údajov o projektoch je transparentnosť podpory a nie ohrozenie konkurenčnej výhody podnikateľov," uviedol Chovanec s tým, že kľúčom na obhájenie čerpania superodpočtu v prípade daňovej kontroly je spracovanie kvalitného písomného projektu, ktorý je neverejný, a nie zverejňovanie citlivých údajov o vyvíjaných produktoch nad rámec toho, čo vyžaduje zákon.
Podľa SKDP zavedenie superodpočtu môže prispieť k realizácii inovatívnych projektov, ktoré doteraz "ležali v zásuvke". Záujem je aj zo strany zahraničných firiem pri umiestňovaní vývojových kapacít. Vďaka superodpočtu by investície mohli smerovať práve na Slovensko.
Od januára si budú môcť podnikatelia uplatniť náklady na výskum a vývoj až trikrát. "Raz v rámci účtovníctva a dvakrát prostredníctvom 200 % daňového superodpočtu v daňovom priznaní. Navyše nemusia čakať na žiadne schvaľovanie ani hodnotenie projektov. Po splnení zákonných podmienok má každý podnikateľ nárok na superodpočet, a to každoročne. Dlhodobá vývojová aktivita je ešte odmeňovaná ďalším zvýšením superodpočtu," vysvetľuje Cyril Chovanec z SKDP.
Zjednodušia sa aj podmienky na uplatnenie superodpočtu. Doteraz musel podnikateľ spracovať projekt výskumu a vývoja ešte pred tým, než firma začne reálne vyvíjať. V praxi bolo podľa daňových poradcov často problematické vopred stanoviť zákonom vyžadované merateľné ciele vývojového projektu. Nezriedka bolo nemožné odhadnúť, či náklady na vývoj budú dostatočne významné, aby sa oplatilo vypracovať písomný projekt na superodpočet. Nové projekty od 1. januára však bude možné písomne spracovať až v lehote na podanie daňového priznania, teda do konca marca, respektíve často až do konca júna nasledujúceho roka. Netreba ich mať vopred.
"Doteraz daňovú výhodu superodpočtu využívalo relatívne málo firiem najmä pre časovo náročnú administratívu, ktorú pre dosiaľ platný 100 % superodpočet nebolo ochotných podstúpiť veľa podnikateľov. Od januára však štát dá podnikateľom na túto administratívu viac času a zároveň zvýši slovenský superodpočet na 200 %. Takáto intenzita pomoci je momentálne bezprecedentná minimálne na úrovni okolitých krajín," doplnil Chovanec.
Pozitívom je aj predĺženie možnosti preniesť si nevyčerpaný superodpočet na päť rokov. Je to dôležité v prípade startupov, ale aj u etablovaných firiem, kde ich môžu veľké investície alebo problémy zákazníkov prechodne stiahnuť do straty. Zákon však naďalej počíta so zverejňovaním základných údajov o projektoch, na ktoré sa čerpá superodpočet.
"Z našej skúsenosti sa veľa podnikateľov zbytočne 'vyzlieka donaha' pri čerpaní superodpočtu a podávaní daňového priznania. Cieľom zverejňovania údajov o projektoch je transparentnosť podpory a nie ohrozenie konkurenčnej výhody podnikateľov," uviedol Chovanec s tým, že kľúčom na obhájenie čerpania superodpočtu v prípade daňovej kontroly je spracovanie kvalitného písomného projektu, ktorý je neverejný, a nie zverejňovanie citlivých údajov o vyvíjaných produktoch nad rámec toho, čo vyžaduje zákon.
Podľa SKDP zavedenie superodpočtu môže prispieť k realizácii inovatívnych projektov, ktoré doteraz "ležali v zásuvke". Záujem je aj zo strany zahraničných firiem pri umiestňovaní vývojových kapacít. Vďaka superodpočtu by investície mohli smerovať práve na Slovensko.
