Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výhrady voči projektu vyjadrili okrem Poľska aj Česko, Slovensko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.
Autor TASR
Berlín 28. marca (TASR) - Spolkový úrad pre lodnú dopravu a hydrografiu (BSH) oznámil, že kompetentné nemecké inštitúcie schválili výstavbu a prevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd). Projekt je rozšírením plynovodu Nord Stream 1, ktorý obchádza Ukrajinu a prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora.
Výhrady voči nemu vyjadrili viaceré krajiny strednej, východnej a južnej Európy. Spolkový úrad došiel k záveru, že výstavba 31 kilometrov dlhého úseku v nemeckých vodách nepredstavuje nijaké riziko pre dopravu a životné prostredie.
Prevádzkovateľ produktovodu predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch získa povolenie aj od Ruska, Fínska, Dánska a Švédska, do ktorých vôd jeho trasa zasahuje.
Stavbu plynovodu sa usiluje zablokovať Poľsko. Premiér Mateusz Morawiecki vo februári uviedol, že Nord Stream 2 porušuje princíp diverzifikácie, ktorý tvorí jadro energetickej bezpečnosti Európskej únie.
Výhrady voči projektu vyjadrili aj Česko, Slovensko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Podľa nich smeruje stavba proti záujmom EÚ a obsahuje riziko ďalšej destabilizácie Ukrajiny.
Nemecká spolková vláda nepokladá Nord Stream 2 za politický, ale hodnotí ho ako podnikateľskú záležitosť zúčastnených spoločností.
Plynovod má byť uvedený do prevádzky na sklonku roku 2019. Bude stáť 9,5 miliardy eur. Pri podpise o vytvorení konzorcia na realizáciu projektu sa vlani v apríli v Paríži zaviazali koncerny Uniper, Shell, OMV, Wintershall a Engie, že na jeho realizáciu prispejú po 10 % z celkovej sumy. Gazprom poskytne jej zvyšok.
Nord Stream 2 bude dlhý 1225 km s prepravnou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Rovnakú prepravnú kapacitu majú obe vetvy Severného prúdu. Jeho prvú vetvu sprevádzkovali v novembri 2011 a druhú v decembri 2012.
Výhrady voči nemu vyjadrili viaceré krajiny strednej, východnej a južnej Európy. Spolkový úrad došiel k záveru, že výstavba 31 kilometrov dlhého úseku v nemeckých vodách nepredstavuje nijaké riziko pre dopravu a životné prostredie.
Prevádzkovateľ produktovodu predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch získa povolenie aj od Ruska, Fínska, Dánska a Švédska, do ktorých vôd jeho trasa zasahuje.
Stavbu plynovodu sa usiluje zablokovať Poľsko. Premiér Mateusz Morawiecki vo februári uviedol, že Nord Stream 2 porušuje princíp diverzifikácie, ktorý tvorí jadro energetickej bezpečnosti Európskej únie.
Výhrady voči projektu vyjadrili aj Česko, Slovensko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Podľa nich smeruje stavba proti záujmom EÚ a obsahuje riziko ďalšej destabilizácie Ukrajiny.
Nemecká spolková vláda nepokladá Nord Stream 2 za politický, ale hodnotí ho ako podnikateľskú záležitosť zúčastnených spoločností.
Plynovod má byť uvedený do prevádzky na sklonku roku 2019. Bude stáť 9,5 miliardy eur. Pri podpise o vytvorení konzorcia na realizáciu projektu sa vlani v apríli v Paríži zaviazali koncerny Uniper, Shell, OMV, Wintershall a Engie, že na jeho realizáciu prispejú po 10 % z celkovej sumy. Gazprom poskytne jej zvyšok.
Nord Stream 2 bude dlhý 1225 km s prepravnou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Rovnakú prepravnú kapacitu majú obe vetvy Severného prúdu. Jeho prvú vetvu sprevádzkovali v novembri 2011 a druhú v decembri 2012.
