Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. november 2024Meniny má Alžbeta
< sekcia Ekonomika

Od začiatku platnosti GDPR v EÚ registrovali vyše 160.000 únikov dát

Ilustračná snímka. Foto: TASR František Iván

Neželané prvenstvo získala spoločnosť Google, ktorú francúzsky regulátor pokutoval sumou 50 miliónov eur za nedostatočnú transparentnosť a chýbajúce platné súhlasy používateľov.

Bratislava 28. januára (TASR) - Od mája 2018, keď začala v Európskej únii platiť smernica o ochrane osobných údajov (GDPR), bolo v Únii registrovaných vyše 160.000 dátových únikov. Orgány dohľadu udelili pokuty v hodnote 114 miliónov eur, pričom do tejto sumy ešte nie sú započítané pokuty udelené vo Veľkej Británii vo výške stoviek miliónov libier.

Neželané prvenstvo získala spoločnosť Google, ktorú francúzsky regulátor pokutoval sumou 50 miliónov eur za nedostatočnú transparentnosť a chýbajúce platné súhlasy používateľov. Nemecký regulátor inkasoval pokuty vyše 24 miliónov eur a tú najväčšiu dal operátorovi za nedostatočnú ochranu dát zákazníkov.

V správe spoločností Ponemon Institute and McDermott Will & Emery odpovedalo 1263 spoločností o skúsenostiach s implementáciou GDPR a pripravenosti na ňu. Až 54 % z týchto respondentov zdôraznilo, že ich implementácia GDPR trvala dlhšie, ako sa očakávalo. Pre 80 % respondentov bola implementácia GDPR rovnako náročná alebo dokonca náročnejšia, v porovnaní s inými nariadeniami o ochrane súkromia. Po tejto skúsenosti až 72 % všetkých respondentov požadovalo vyhradený rozpočet pre GDPR, ktorý sa obnovuje každoročne alebo trvá neobmedzene.

"Očakáva sa, že v roku 2020 budú štátne orgány dohľadu vykonávať ešte intenzívnejšie monitorovacie aktivity týkajúce sa GDPR, s cieľom lepšie chrániť osobné údaje občanov. Preto sa bude vo väčšine organizácii zriaďovať funkcia úradníka pre ochranu údajov, ktorý bude mať ešte väčší význam pri zabezpečovaní toho, aby každá spoločnosť bola zodpovedná pri spracovávaní osobných údajov občanov EÚ," očakáva Steffen Minkmar, vedúci Útvaru IT bezpečnosti Európskej investičnej banky.

"Obrovskou výzvou pre EÚ je nájsť vyváženosť medzi slobodou prejavu a reguláciami v horizonte piatich rokov a definovať východisko s víziou až piatich dekád. Na jednej strane je regulácia, dohľad, obmedzenie kybernetického priestoru a monitorovanie s cieľom ochraňovať občanov a brániť štát. Na druhej strane je osobná sloboda jednotlivcov a skupín občanov," hovorí Jan Majtan, generálny riaditeľ sekcie kybernetickej bezpečnosti Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR (UPVII SR).

Regulácia okrem právnych, etických a technologických aspektov nadobúda stále viacej politický rozmer. Ako masovú “špionáž” vlastných občanov označujú aktivisti rozhodnutie aj v Číne aj vo Veľkej Británii, počínajúc sociálnym indexom a končiac množstvom kamier v uliciach.

Annamária Balážová zo spoločnosti Alison Slovakia však upozorňuje: "Nastupuje éra vysoko výkonného strojového učenia a rozvíja sa umelá inteligencia. Tá je stále rozumnejšia a dnešné pravidlá stanovené GDPR nie sú pre tieto technológie dostatočne uplatniteľné. V kontexte úniku osobných údajov Facebooku či Googlu v roku 2019 sa začalo v rámci EÚ volať po sprísnení pravidiel na ochranu osobných údajov."

Krajiny ako Čína a Rusko už stanovili prísnejšie pravidlá pre celý internet, avšak Spojené štáty majú stále minimálnu reguláciu. Takže je výzvou pre EÚ, na ktorú stranu sa prikloní a ako ďalej bude smerovať reguláciu v online svete.