Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viceprezidenti KOZ a RÚZ Uhlerová a Lelovský sa zhodli na tom, že systémovo treba podporiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, čo by vyústilo k väčšej produkcii slovenských potravín.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) – Opatrenia na podporu domácej produkcie poľnohospodárstva a potravinárstva nesmú mať negatívny dosah na slovenského spotrebiteľa a zamestnancov v celom dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Uvádza sa to vo Výzve na podporu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorá je reakciou na návrh zaviesť osobitný odvod pre obchodné reťazce.
Dokument podpísali v stredu viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský a viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová. Podľa viceprezidenta Lelovského sa k nej pripája aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Viceprezidenti Uhlerová a Lelovský sa zhodli na tom, že systémovo treba podporiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, čo by vyústilo k väčšej produkcii slovenských potravín, ale osobitný odvod nie je tou správou cestou. Dôsledkom jeho zavedenia môže podľa nich byť rast cien potravín na Slovensku a Uhlerová predpokladá aj prísun lacnejších potravín zo zahraničia, ktoré budú nakupovať nízkopríjmové skupiny občanov. "V tejto súvislosti vidíme aj negatívny dosah na sociálny dialóg, najmä na rast miezd v agropotravinárstve a obchode," uvádza sa vo výzve.
Jej podporovatelia zároveň vyzvali, aby nepokračoval legislatívny proces o zákone o osobitnom odvode, a tiež apelujú na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sprostredkovalo dialóg na odbornej úrovni medzi poľnohospodármi, potravinármi, obchodníkmi, sociálnymi partnermi, vrátane zamestnancov, a štátom. "Stretnutia s ministerkou Gabrielou Matečnou (SNS) už prebehli. Pani ministerka má záujem podporiť poľnohospodársku výrobu a potravinárstvo, ale zatiaľ nám nie je jasné, či osobitný odvod považuje za ten jediný správny spôsob," uviedol na otázku TASR o komunikácii so šéfkou agrorezortu Lelovský.
"Ak by tento odvod prešiel, vyvolá veľké množstvo legislatívnych a ďalších zmien, ktoré budú mať dlhoročné následky," konštatoval s tým, že významnú zmenu ako osobitný odvod nie je možné pripravovať a realizovať cez poslanecké návrhy bez celospoločenskej a odbornej diskusie. Treba sa podľa neho zamerať aj na finančné dosahy zavedenia odvodu. "Za posledného trištvrte roka stúpli ceny potravín o 4,8 %," pripomenula Uhlerová.
Návrh zákona o osobitnom odvode posunul parlament v októbri do druhého čítania. Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by mali podľa neho od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 % z ich čistého obratu. Poslanec Radovan Baláž (SNS) medzitým avizoval určité úpravy zákona. Zvýšiť sa má minimálne percento predaja potravín z 10 % na 25 %. Osobitný odvod by nemali platiť malé a stredné podniky, podnikové predajne, prevádzky, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, a obchodné aliancie. Odvod by sa tiež nemal týkať prevádzok, ktoré sú v okresoch spadajúcich pod zákon o najmenej rozvinutých okresoch.
Dokument podpísali v stredu viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský a viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová. Podľa viceprezidenta Lelovského sa k nej pripája aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Viceprezidenti Uhlerová a Lelovský sa zhodli na tom, že systémovo treba podporiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, čo by vyústilo k väčšej produkcii slovenských potravín, ale osobitný odvod nie je tou správou cestou. Dôsledkom jeho zavedenia môže podľa nich byť rast cien potravín na Slovensku a Uhlerová predpokladá aj prísun lacnejších potravín zo zahraničia, ktoré budú nakupovať nízkopríjmové skupiny občanov. "V tejto súvislosti vidíme aj negatívny dosah na sociálny dialóg, najmä na rast miezd v agropotravinárstve a obchode," uvádza sa vo výzve.
Jej podporovatelia zároveň vyzvali, aby nepokračoval legislatívny proces o zákone o osobitnom odvode, a tiež apelujú na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby sprostredkovalo dialóg na odbornej úrovni medzi poľnohospodármi, potravinármi, obchodníkmi, sociálnymi partnermi, vrátane zamestnancov, a štátom. "Stretnutia s ministerkou Gabrielou Matečnou (SNS) už prebehli. Pani ministerka má záujem podporiť poľnohospodársku výrobu a potravinárstvo, ale zatiaľ nám nie je jasné, či osobitný odvod považuje za ten jediný správny spôsob," uviedol na otázku TASR o komunikácii so šéfkou agrorezortu Lelovský.
"Ak by tento odvod prešiel, vyvolá veľké množstvo legislatívnych a ďalších zmien, ktoré budú mať dlhoročné následky," konštatoval s tým, že významnú zmenu ako osobitný odvod nie je možné pripravovať a realizovať cez poslanecké návrhy bez celospoločenskej a odbornej diskusie. Treba sa podľa neho zamerať aj na finančné dosahy zavedenia odvodu. "Za posledného trištvrte roka stúpli ceny potravín o 4,8 %," pripomenula Uhlerová.
Návrh zákona o osobitnom odvode posunul parlament v októbri do druhého čítania. Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by mali podľa neho od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 % z ich čistého obratu. Poslanec Radovan Baláž (SNS) medzitým avizoval určité úpravy zákona. Zvýšiť sa má minimálne percento predaja potravín z 10 % na 25 %. Osobitný odvod by nemali platiť malé a stredné podniky, podnikové predajne, prevádzky, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, a obchodné aliancie. Odvod by sa tiež nemal týkať prevádzok, ktoré sú v okresoch spadajúcich pod zákon o najmenej rozvinutých okresoch.
