Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálnym problémom je podľa odborníkov energetická chudoba, ktorá znemožňuje veľkej časti domácností využiť schémy podpory na riešenie energetickej efektívnosti.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Regulácia a zastropovanie cien energií nebudú z dlhodobého hľadiska udržateľné. Energeticky chudobným domácnostiam bude potrebné pomôcť tak, aby svoje výdavky znížili úspornými opatreniami. V utorok sa na tom zhodli účastníci online diskusie o ochrane domácností pred vysokými cenami energií organizovanej portálom Euractiv.
"Ak by nedošlo k cenovým výkyvom a nezačala by sa vojna na Ukrajine, tak by sa Slovensko tiež pridalo ku krajinám, kde by sme začali mať deregulovaný trh s energiami. Dosť dlho sme o to bojovali, dosť dlho sme sa na to pripravovali," povedala Petra Vargová Čakovská, projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. I keď v súčasnej situácii podľa nej deregulácia nedáva zmysel, vojna na Ukrajine sa raz skončí a s ňou aj rozkolísané ceny energií. "Deregulácia cien nás v nejakom momente nakoniec neminie. Netreba sa spoliehať len na to, že takýmto spôsobom dlhodobo budeme pokračovať aj ďalej," dodala.
Podobne vníma aktuálny stav aj výskumná pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová. "Z dlhodobého hľadiska to (reguláciu) pokladám za veľmi neudržateľné aj pre energeticky chudobných, pretože potrebujeme ľudí k niečomu vychovávať a zastropovať ceny energií nie je riešenie," myslí si Dokupilová. V krátkodobom horizonte sú však aj podľa nej regulácia a zastropovanie cien vhodné.
Michal Hudec z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripomenul stanovisko úradu zverejnené v novej regulačnej politike, podľa ktorého je deregulácia trend, ktorý by sme mali nasledovať.
Aktuálnym problémom je podľa odborníkov energetická chudoba, ktorá znemožňuje veľkej časti domácností využiť schémy podpory na riešenie energetickej efektívnosti. Programy na obnovu domov, na podporu nákupu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či príspevky z fondu rozvoja bývania pokryjú iba časť nákladov na zateplenie, výmenu okien či inštaláciu OZE, a navyše preplatia štátny príspevok až dodatočne.
"Všetky tieto tri nástroje, keď hovoríme o nízkopríjmových domácnostiach aj štandardných domácnostiach, sa míňajú účinku. Sú nastavené tak, že z nich profitujú domácnosti, ktoré si môžu dovoliť spolufinancovanie zvyšovania energetickej efektívnosti svojich obydlí a tiež počiatočné investície do obnoviteľných zdrojov energie," dodala Čakovská.
"Ak by nedošlo k cenovým výkyvom a nezačala by sa vojna na Ukrajine, tak by sa Slovensko tiež pridalo ku krajinám, kde by sme začali mať deregulovaný trh s energiami. Dosť dlho sme o to bojovali, dosť dlho sme sa na to pripravovali," povedala Petra Vargová Čakovská, projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. I keď v súčasnej situácii podľa nej deregulácia nedáva zmysel, vojna na Ukrajine sa raz skončí a s ňou aj rozkolísané ceny energií. "Deregulácia cien nás v nejakom momente nakoniec neminie. Netreba sa spoliehať len na to, že takýmto spôsobom dlhodobo budeme pokračovať aj ďalej," dodala.
Podobne vníma aktuálny stav aj výskumná pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová. "Z dlhodobého hľadiska to (reguláciu) pokladám za veľmi neudržateľné aj pre energeticky chudobných, pretože potrebujeme ľudí k niečomu vychovávať a zastropovať ceny energií nie je riešenie," myslí si Dokupilová. V krátkodobom horizonte sú však aj podľa nej regulácia a zastropovanie cien vhodné.
Michal Hudec z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripomenul stanovisko úradu zverejnené v novej regulačnej politike, podľa ktorého je deregulácia trend, ktorý by sme mali nasledovať.
Aktuálnym problémom je podľa odborníkov energetická chudoba, ktorá znemožňuje veľkej časti domácností využiť schémy podpory na riešenie energetickej efektívnosti. Programy na obnovu domov, na podporu nákupu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či príspevky z fondu rozvoja bývania pokryjú iba časť nákladov na zateplenie, výmenu okien či inštaláciu OZE, a navyše preplatia štátny príspevok až dodatočne.
"Všetky tieto tri nástroje, keď hovoríme o nízkopríjmových domácnostiach aj štandardných domácnostiach, sa míňajú účinku. Sú nastavené tak, že z nich profitujú domácnosti, ktoré si môžu dovoliť spolufinancovanie zvyšovania energetickej efektívnosti svojich obydlí a tiež počiatočné investície do obnoviteľných zdrojov energie," dodala Čakovská.
