Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Experti tvrdia, že zmenu prístupu si vyžadujú viaceré úrovne. Svoju rolu hrá štát pri správnom a motivačnom nastavení politík a cieľov, ale i odborná verejnosť a užívatelia budov.
Autor TASR
Bratislava 9. mája (TASR) – Miliardové investície do obnovy budov by mali motivovať aj k zmene prístupu hodnotenia kvality. Zhodli sa na tom odborníci v rámci diskusie, ktorú organizovala platforma Budovy pre budúcnosť (BPB). Nový pohľad na obnovu budov by mal brať do úvahy komplexné aspekty funkcie budov.
Odborníci podotkli, že doteraz sa najväčší dôraz kládol na energetickú efektívnosť budov. Nemal by to však byť podľa nich jediný cieľ obnovy. "Nový prístup by mal byť o komplexnejšom prístupe k obnove a zakomponovaní prvkov, ako napríklad mechanické vetranie s rekuperáciou, zelené strechy, opatrenia na hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje či akustiku v triedach," vymenovali odborníci.
Pri obnove verejných budov by sa mala spoločnosť podľa analytika platformy BPB Richarda Paksiho posunúť od zaužívaného spôsobu, pri ktorom sa budova zateplila, vymenili sa okná, a tým pádom sa považovala za zrenovovanú. "Súčasťou kvalitnej obnovy by mal byť energetický manažment zabezpečujúci reálnu úsporu energií, aplikovanie adaptačných opatrení či vysoký dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia," vymenoval analytik.
Experti tvrdia, že zmenu prístupu si vyžadujú viaceré úrovne. Svoju rolu hrá štát pri správnom a motivačnom nastavení politík a cieľov, ale i odborná verejnosť a užívatelia budov. Zlepšiť by sa mali aj nástroje kontroly. Súčasný systém certifikácie, ktorý je hlavným nástrojom kontroly kvality obnovy budov, totiž vykazuje chybovosť.
Obnova je pritom vo väčšine prípadov lacnejšia než výstavba nových budov, doplnil člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) Marek Kremeň. Výsledkom obnovy by však mala byť budova úsporná k peňaženke, prírodným zdrojom a ohľaduplná k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu počas celého životného cyklu.
Ako vyčíslil Ondřej Boreš zo spoločnosti Velux, Slovensko stojí nekvalitné bývanie zhruba 1,5 miliardy eur ročne. Ide o náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou pre nedostatočnú kvalitu vnútorného prostredia. Náklady na zlepšenie sa pritom odhadujú na dve miliardy eur.
Odborníci podotkli, že doteraz sa najväčší dôraz kládol na energetickú efektívnosť budov. Nemal by to však byť podľa nich jediný cieľ obnovy. "Nový prístup by mal byť o komplexnejšom prístupe k obnove a zakomponovaní prvkov, ako napríklad mechanické vetranie s rekuperáciou, zelené strechy, opatrenia na hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje či akustiku v triedach," vymenovali odborníci.
Pri obnove verejných budov by sa mala spoločnosť podľa analytika platformy BPB Richarda Paksiho posunúť od zaužívaného spôsobu, pri ktorom sa budova zateplila, vymenili sa okná, a tým pádom sa považovala za zrenovovanú. "Súčasťou kvalitnej obnovy by mal byť energetický manažment zabezpečujúci reálnu úsporu energií, aplikovanie adaptačných opatrení či vysoký dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia," vymenoval analytik.
Experti tvrdia, že zmenu prístupu si vyžadujú viaceré úrovne. Svoju rolu hrá štát pri správnom a motivačnom nastavení politík a cieľov, ale i odborná verejnosť a užívatelia budov. Zlepšiť by sa mali aj nástroje kontroly. Súčasný systém certifikácie, ktorý je hlavným nástrojom kontroly kvality obnovy budov, totiž vykazuje chybovosť.
Obnova je pritom vo väčšine prípadov lacnejšia než výstavba nových budov, doplnil člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) Marek Kremeň. Výsledkom obnovy by však mala byť budova úsporná k peňaženke, prírodným zdrojom a ohľaduplná k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu počas celého životného cyklu.
Ako vyčíslil Ondřej Boreš zo spoločnosti Velux, Slovensko stojí nekvalitné bývanie zhruba 1,5 miliardy eur ročne. Ide o náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou pre nedostatočnú kvalitu vnútorného prostredia. Náklady na zlepšenie sa pritom odhadujú na dve miliardy eur.
