Šéf Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Juraj Valachy povedal, že hlavným zdrojom problému zdražovania energií je cena plynu, ktorá sa potom prelieva do cien elektriny.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. októbra (TASR) – Pomoc ľuďom pri zdražovaní potravín a energií má byť rýchla, adresná a dočasná. Zhodli sa na tom odborníci zo sveta ekonómie a sociológie po piatkovom stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Preto podľa nich stojí za zváženie zvýšenie nejakej už existujúcej dávky, čo sa dá implementovať jednoduchšie ako vymýšľanie novej.
Šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy povedal, že hlavným zdrojom problému zdražovania energií je cena plynu, ktorá sa potom prelieva do cien elektriny. Verí, že situácia sa budúci rok stabilizuje na úrovniach zhruba spred pandémie. "Keďže veríme, že je to dočasný problém, tak tá pomoc by mala byť adresnejšia a aj dočasne koncipovaná," spomenul Valachy s tým, že pomôcť teda treba nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktorých táto situácia postihne výrazne.
Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Silvia Porubänová uviedla, že verejnosti sa priame dosahy zdražovania napríklad energií dotknú až po skončení vykurovacieho obdobia. "Práve preto treba vopred pripraviť ľudí na tieto dosahy," povedala. Podľa nej sú ľudia v súčasnosti viac zaujatí vplyvmi očkovania proti ochoreniu COVID-19. "Toto teraz reálne zaujíma verejnú mienku," poznamenala. Ľudia podľa nej teraz budú zbierať informácie, a preto je dôležité komunikovať ťažké témy smerom k verejnosti veľmi transparentne.
Na margo energetickej chudoby odborníčka povedala, že na Slovensku existuje veľká časť ľudí, ktorá nie je schopná zaplatiť základné výdavky súvisiace s bývaním a energiami. "Hovorili sme o tom, že bude nutné posilniť okruh prijímateľov dávok – či už príspevku na bývanie, alebo dávky v hmotnej núdzi – a uvažovať o nových typoch benefitov, ktoré priamo súvisia s nedostatkom kúpnej sily, pokiaľ ide o energie," uviedla Porubänová a dodala, že ide o to, aby sa ľudia zbytočne nezadlžovali cez nebankové subjekty.
Riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ľudmila Ivančíková novinárom po stretnutí povedala, že na Slovensku je okolo 14,6 %, respektíve zhruba 800.000 ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. "Ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v príjmovej chudobe, tak tam je to okolo 630.000," vyčíslila a dodala, že inak sa zdražovanie dotkne napríklad starších ľudí žijúcich osamote alebo domácností s viac než troma deťmi či domácností, kde je jeden rodič a jedno dieťa. "To sú najrizikovejšie skupiny v rámci Slovenska," zhrnula Ivančíková.
Šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy povedal, že hlavným zdrojom problému zdražovania energií je cena plynu, ktorá sa potom prelieva do cien elektriny. Verí, že situácia sa budúci rok stabilizuje na úrovniach zhruba spred pandémie. "Keďže veríme, že je to dočasný problém, tak tá pomoc by mala byť adresnejšia a aj dočasne koncipovaná," spomenul Valachy s tým, že pomôcť teda treba nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktorých táto situácia postihne výrazne.
Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Silvia Porubänová uviedla, že verejnosti sa priame dosahy zdražovania napríklad energií dotknú až po skončení vykurovacieho obdobia. "Práve preto treba vopred pripraviť ľudí na tieto dosahy," povedala. Podľa nej sú ľudia v súčasnosti viac zaujatí vplyvmi očkovania proti ochoreniu COVID-19. "Toto teraz reálne zaujíma verejnú mienku," poznamenala. Ľudia podľa nej teraz budú zbierať informácie, a preto je dôležité komunikovať ťažké témy smerom k verejnosti veľmi transparentne.
Na margo energetickej chudoby odborníčka povedala, že na Slovensku existuje veľká časť ľudí, ktorá nie je schopná zaplatiť základné výdavky súvisiace s bývaním a energiami. "Hovorili sme o tom, že bude nutné posilniť okruh prijímateľov dávok – či už príspevku na bývanie, alebo dávky v hmotnej núdzi – a uvažovať o nových typoch benefitov, ktoré priamo súvisia s nedostatkom kúpnej sily, pokiaľ ide o energie," uviedla Porubänová a dodala, že ide o to, aby sa ľudia zbytočne nezadlžovali cez nebankové subjekty.
Riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ľudmila Ivančíková novinárom po stretnutí povedala, že na Slovensku je okolo 14,6 %, respektíve zhruba 800.000 ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. "Ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v príjmovej chudobe, tak tam je to okolo 630.000," vyčíslila a dodala, že inak sa zdražovanie dotkne napríklad starších ľudí žijúcich osamote alebo domácností s viac než troma deťmi či domácností, kde je jeden rodič a jedno dieťa. "To sú najrizikovejšie skupiny v rámci Slovenska," zhrnula Ivančíková.
Prečítajte si aj: Prezidentka: Čelíme zdražovaniu, dobrou správou je, že to bude dočasné