Bratislava 16.augusta (Teraz.sk) - Každý by sa mal snažiť odkladať si nielen peniaze do rezervy, ale aj na väčšie výdavky v budúcnosti napríklad na prilepšenie si k dôchodku či kvalitnú školu pre svoje deti. Otázkou je, kde na to vziať, ak človek žije „od výplaty k výplate“. Dá sa to obmedzením zlozvykov či výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné.

Za alkohol či cigarety Slovák zaplatí v priemere vyše 60 eur mesačne. A nepočíta sa alkohol vypitý pri posedení v reštaurácii či pohostinstve. S ním je to 70,26 eura mesačne. Vyplýva to zo štruktúry aktuálneho spotrebného koša, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR. Ten obsahuje podiel jednotlivých tovarov a služieb na celkových výdavkoch priemerného obyvateľa Slovenska. Ak sa zoberie do úvahy taký, ktorému na odloženie si bokom nič neostáva, pretože minie celú svoju výplatu (v priemere 1 212 eur), zistí sa, že kým napríklad na ovocné jogurty v priemere smeruje 4,56 eura, na vodku je to vyše 7 eur, fľaškové pivo vytiahne z peňaženky ďalších 10 eur. Cigarety si v priemere z osobného mesačného rozpočtu vypýtajú 30,35 eura.


"Tieto čísla sú priemerné a u každého sa budú o niečo líšiť. Ak niekto vyfajčí škatuľku kvalitnejších cigariet denne, len táto položka stojí jeho osobný rozpočet vyše 120 eur mesačne, ďalší človek zas môže minúť viac za alkohol. Tak či onak, z výplaty je vždy dobré si niečo odložiť a neminúť ju celú. A najlepšie je škrtať tie výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,“ upozorňuje Martina Šimončičová, ktorá vedie rozvoj online investičnej platformy Portu.sk.

Okrem zlozvykov sú tu aj ďalšie výdavky, ktoré sa dajú pomerne jednoducho obmedziť. Napríklad, priemerný Slovák minie na základe dát Štatistického úradu na minerálky a sladké nápoje takmer 12 eur mesačne. Ak štvorčlenná rodina uprednostní pitnú vodu, ktorú si načapuje z vodovodu (čo je ostatne aj zdravšie) ušetriť môže takmer 50 eur.

Najmä vo väčších mestách, kde sú reštauračné služby drahšie, sa dá významne ušetriť aj na stravovaní. Skúsenosti hovoria, že sa oplatí uprednostniť denné menu oproti tomu klasickému z jedálneho lístka. Rozdiel pri jednom obede môže bežne dosiahnuť aj 5 eur. A ak si k nemu nedáte pivo či nealkoholický nápoj, úspora môže narásť o ďalšie dve eurá. Takto sa dá pri 20 pracovných dňoch ušetriť aj vyše stovka mesačne. Ďalšie peniaze sa dajú získať ak človek v období rekordných cien palív vymení auto za MHD.

Ušetrené prostriedky je dobré neminúť na niečo iné, ale tvoriť si z nich finančný vankúš. Ten „na horšie časy“ by sa mal nachádzať na úrovni približne polročných výdavkov daného človeka. Financie navyše je vhodné investovať, keďže z dlhodobého hľadiska sa zhodnotia lepšie než na účte v banke. Okrem dlhodobosti je tu dôležitá aj pravidelnosť. Finančné trhy totiž zákonite prechádzajú výkyvmi, a teda obdobiami rastu a obdobiami pádov. Práve pravidelné investovanie dokáže riziká spojené s horšími časmi eliminovať. Vďaka nemu totiž investor ťaží z lacnejších nákupov v období, kedy sa trhom nedarí. Preto je obdobie pádov vhodné na začatie investovania a neodporúča sa vtedy už zainvestované peniaze vyberať.

Pozitívom je, že výhody investovania, napríklad pri odkladaní si peňazí na penziu, ľudia na Slovensku v čoraz väčšej miere chápu. Pri pravidelnom investovaní sa netreba báť si mesačne odložiť bokom čo i len 20 eur, priemerná výška pravidelného mesačného vkladu je však na Slovensku blízka sto eurám. „Každý by mal v prvom rade investovať podľa svojich možností. Ideálna čiastka, ktorú je vhodné na tento účel vyčleniť, preto neexistuje. No je vhodné, ak do investícií smerujú peniaze, ktoré v rodinnom rozpočte nebudú aktuálne chýbať a preto ich nebude nutné ad hoc vyberať. Odkladať si na budúcnosť je totiž najlepšie dlhodobo,“ dodáva Šimončičová.