Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborník Tomáš Čorňák radí, že najlepšie je hneď po výplate vyčleniť si peniaze na sporenie.
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) - Finančnú rezervu si netreba mýliť so sporením. Rezerva totiž slúži ako poistka pri nepredvídateľných situáciách, ako je napríklad strata zamestnania a výpadok príjmu. "Odporúčaná optimálna rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov a nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu alebo na výmenu auta za novšie. Sporenie je, naopak, účelové a očakávané, keďže presne poznáte cieľ sporenia," upozornil odborník na osobné financie z Nadácie Partners Tomáš Čorňák.
Podľa prieskumu nadácie a agentúry Focus približne 70 % Slovákov priznalo, že by dokázali usporiť mesačne od 50 eur vyššie, ak by sa pozreli bližšie na svoju bežnú spotrebu. Ak by si Slováci odložili každý mesiac spomínaných 50 eur, po roku by mali k dobru 600 eur. No sporenie nie je podľa Čorňáka len o odkladaní si peňazí bokom, ale o nastavení konkrétnych finančných cieľov. Tie môžu byť krátkodobé, ako napríklad dovolenka, strednodobé, ako je príprava na štúdium detí, alebo dlhodobé, ktoré sa najčastejšie spájajú so zabezpečením na dôchodok.
Čorňák radí peniaze na sporenie vyčleniť z výplaty ako prvé. Každoročné prieskumy podľa neho potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe. "Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej. Zo skúseností viem, že mnohí to ani nepocítia. Naopak, budú mať lepší prehľad, čo sa deje s ich peniazmi," hovoril.
Ďalej je podľa neho podstatné si určiť krátkodobé a dlhodobé finančné ciele. Pri krátkodobých cieľoch môže ísť napríklad o dovolenky, zariadenia do domácnosti, alebo aj o prípravy na Vianoce, ktoré každoročne ukroja stovky eur z rozpočtu. Zároveň bývajú najčastejším dôvodom, keď domácnosti svoje aktuálne potreby látajú cez rýchle pôžičky, kreditné karty a spotrebné úvery. "Ak by si Slováci každý mesiac ukrojili zo spotreby len 50 eur, za rok by nasporili 600 eur, ktoré môžu použiť na prípravu na sviatky, financovanie dovolenky alebo iné krátkodobé ciele," opísal Čorňák.
Strednodobé a dlhodobé ciele majú už zásadný vplyv na životnú úroveň v budúcnosti. Najčastejšie ide o zabezpečenie bývania, budúcnosti detí či dôchodku. Tie sa nedajú dlhodobo financovať pôžičkami. "Ak ľudia dlhodobé ciele neplánujú, často musia zo svojich snov úplne upustiť," upozornil Čorňák. Na tvorbu rezervy a sporenie by tak malo odchádzať dovedna 30 % z príjmov každý mesiac. Týmto krokom sa môže človek zabezpečiť na všetky očakávané i neočakávané udalosti, vrátane dôstojného života v dôchodkovom veku.
Podľa prieskumu nadácie a agentúry Focus približne 70 % Slovákov priznalo, že by dokázali usporiť mesačne od 50 eur vyššie, ak by sa pozreli bližšie na svoju bežnú spotrebu. Ak by si Slováci odložili každý mesiac spomínaných 50 eur, po roku by mali k dobru 600 eur. No sporenie nie je podľa Čorňáka len o odkladaní si peňazí bokom, ale o nastavení konkrétnych finančných cieľov. Tie môžu byť krátkodobé, ako napríklad dovolenka, strednodobé, ako je príprava na štúdium detí, alebo dlhodobé, ktoré sa najčastejšie spájajú so zabezpečením na dôchodok.
Čorňák radí peniaze na sporenie vyčleniť z výplaty ako prvé. Každoročné prieskumy podľa neho potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe. "Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej. Zo skúseností viem, že mnohí to ani nepocítia. Naopak, budú mať lepší prehľad, čo sa deje s ich peniazmi," hovoril.
Ďalej je podľa neho podstatné si určiť krátkodobé a dlhodobé finančné ciele. Pri krátkodobých cieľoch môže ísť napríklad o dovolenky, zariadenia do domácnosti, alebo aj o prípravy na Vianoce, ktoré každoročne ukroja stovky eur z rozpočtu. Zároveň bývajú najčastejším dôvodom, keď domácnosti svoje aktuálne potreby látajú cez rýchle pôžičky, kreditné karty a spotrebné úvery. "Ak by si Slováci každý mesiac ukrojili zo spotreby len 50 eur, za rok by nasporili 600 eur, ktoré môžu použiť na prípravu na sviatky, financovanie dovolenky alebo iné krátkodobé ciele," opísal Čorňák.
Strednodobé a dlhodobé ciele majú už zásadný vplyv na životnú úroveň v budúcnosti. Najčastejšie ide o zabezpečenie bývania, budúcnosti detí či dôchodku. Tie sa nedajú dlhodobo financovať pôžičkami. "Ak ľudia dlhodobé ciele neplánujú, často musia zo svojich snov úplne upustiť," upozornil Čorňák. Na tvorbu rezervy a sporenie by tak malo odchádzať dovedna 30 % z príjmov každý mesiac. Týmto krokom sa môže človek zabezpečiť na všetky očakávané i neočakávané udalosti, vrátane dôstojného života v dôchodkovom veku.
