Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Investícia do fotovoltiky bez úložiska je však menej efektívna.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Reforma trhu EÚ s elektrinou, ktorá v podobe smernice nadobudla platnosť koncom júna, podporuje rozširovanie batériových úložísk. Súčasťou opatrení na zabezpečenie dostatočného objemu elektriny je totiž aj väčšia podpora pri výstavbe obnoviteľných zdrojov ideálne aj v kombinácii s batériovým úložiskom. Upozornil na to obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy Vladimír Miškovský. Návratnosť takéhoto zdroja sa podľa neho v ideálnom prípade skráti o tretinu na štyri roky a celková investícia do vlastnej výroby elektriny sa vráti 2,5-násobne.
Rýchlosť návratnosti investície do vlastnej výroby elektriny závisí od nastavenia správneho výkonu fotovoltiky a vhodného druhu batériového úložiska. "Najekonomickejším variantom je samospotreba, čiže vlastná fotovoltická elektráreň s výkonom, ktorý výrobná firma kompletne spotrebuje pri svojej prevádzke. V takom prípade firma nerieši komplikované pripájanie do siete a neriskuje prípadné sankcie za predaj solárnych prebytkov do siete pri zápornej cene elektriny," priblížil Miškovský.
Ak stredne veľká výrobná firma s ročnou spotrebou elektriny 500 megawatthodín (MWh) zainvestuje 52.000 eur v dnešných cenách do fotovoltiky s inštalovaným výkonom 75 kilowattov (kW), investícia sa jej vráti približne za 6,2 roka.
Investícia do fotovoltiky bez úložiska je však menej efektívna. Batérie dokážu podľa odborníka výrazne zvýšiť využitie vyrábanej elektriny. Ak by rovnaká firma investovala ďalších 100.000 eur do smart batériového úložiska s kapacitou 200 kWh a výkonom 100 kW, celková kombinovaná návratnosť fotovoltiky a úložiska by klesla na 4,3 roka. "To znamená, že jedno investované euro by firme prinieslo počas desať rokov 1,34 eura čistého zisku," spresnil Miškovský. Životnosť batérií je podľa neho okolo 15 rokov a samotnej fotovoltiky približne 25 rokov, čiže celková investícia do vlastnej výroby elektriny by sa firme vrátila takmer dvaapolnásobne.
Rozhodujúce je však podľa Miškovského inštalovať smart verziu, ktorá dokáže poskytovať aj služby stabilizácie elektrickej siete, takzvané necertifikované podporné služby. Za ne dostáva majiteľ od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosti OKTE, finančnú odmenu cez svojho dodávateľa energie. Pri zostave, ktorá kombinuje fotovoltické panely s obyčajným úložiskom solárnych prebytkov, je návratnosť investície až 11,3 roka, čo sa blíži samotnej životnosti batérií.
V súčasnosti je v USA a Nemecku povinnou súčasťou každej novej fotovoltickej elektrárne na streche budovy aj batériové úložisko. Podobné iniciatívy existujú aj v Česku, kde polovica inštalácií OZE v domácnostiach zahŕňa i batérie. "Som si istý, že k povinnosti mať inštalované batériové úložisko k novému obnoviteľnému zdroju by sme mali čo najskôr dospieť aj na Slovensku. Tento krok urýchlia častejšie sa vyskytujúce záporné ceny elektrickej energie a výkyvy siete spôsobené nadprodukciou OZE. Pri obnoviteľných zdrojoch je zásadné podporovať spotrebu v mieste výroby elektriny, čomu vo výraznej miere napomáhajú práve batérie," dodal Miškovský.
Rýchlosť návratnosti investície do vlastnej výroby elektriny závisí od nastavenia správneho výkonu fotovoltiky a vhodného druhu batériového úložiska. "Najekonomickejším variantom je samospotreba, čiže vlastná fotovoltická elektráreň s výkonom, ktorý výrobná firma kompletne spotrebuje pri svojej prevádzke. V takom prípade firma nerieši komplikované pripájanie do siete a neriskuje prípadné sankcie za predaj solárnych prebytkov do siete pri zápornej cene elektriny," priblížil Miškovský.
Ak stredne veľká výrobná firma s ročnou spotrebou elektriny 500 megawatthodín (MWh) zainvestuje 52.000 eur v dnešných cenách do fotovoltiky s inštalovaným výkonom 75 kilowattov (kW), investícia sa jej vráti približne za 6,2 roka.
Investícia do fotovoltiky bez úložiska je však menej efektívna. Batérie dokážu podľa odborníka výrazne zvýšiť využitie vyrábanej elektriny. Ak by rovnaká firma investovala ďalších 100.000 eur do smart batériového úložiska s kapacitou 200 kWh a výkonom 100 kW, celková kombinovaná návratnosť fotovoltiky a úložiska by klesla na 4,3 roka. "To znamená, že jedno investované euro by firme prinieslo počas desať rokov 1,34 eura čistého zisku," spresnil Miškovský. Životnosť batérií je podľa neho okolo 15 rokov a samotnej fotovoltiky približne 25 rokov, čiže celková investícia do vlastnej výroby elektriny by sa firme vrátila takmer dvaapolnásobne.
Rozhodujúce je však podľa Miškovského inštalovať smart verziu, ktorá dokáže poskytovať aj služby stabilizácie elektrickej siete, takzvané necertifikované podporné služby. Za ne dostáva majiteľ od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosti OKTE, finančnú odmenu cez svojho dodávateľa energie. Pri zostave, ktorá kombinuje fotovoltické panely s obyčajným úložiskom solárnych prebytkov, je návratnosť investície až 11,3 roka, čo sa blíži samotnej životnosti batérií.
V súčasnosti je v USA a Nemecku povinnou súčasťou každej novej fotovoltickej elektrárne na streche budovy aj batériové úložisko. Podobné iniciatívy existujú aj v Česku, kde polovica inštalácií OZE v domácnostiach zahŕňa i batérie. "Som si istý, že k povinnosti mať inštalované batériové úložisko k novému obnoviteľnému zdroju by sme mali čo najskôr dospieť aj na Slovensku. Tento krok urýchlia častejšie sa vyskytujúce záporné ceny elektrickej energie a výkyvy siete spôsobené nadprodukciou OZE. Pri obnoviteľných zdrojoch je zásadné podporovať spotrebu v mieste výroby elektriny, čomu vo výraznej miere napomáhajú práve batérie," dodal Miškovský.
