Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spotreba elektriny by sa mala podľa odhadov Slovenskej prenosovej elektrizačnej sústavy (SEPS) do roku 2040 zvýšiť o 38 % do 80 %.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Plánovaná výstavba nového jadrového zdroja nepokryje odhadovaný nárast spotreby elektrickej energie do roku 2040. Stavba totiž trvá niekedy aj dve dekády. Jediným reálnym riešením rastúceho dopytu po elektrickej energii do roku 2040 sú obnoviteľné zdroje (OZE) s batériovými úložiskami. Uviedol to Vladimír Miškovský, obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy, ktorá sa zaoberá energetickou optimalizáciou.
"Faktom je, že spustenie nového jadrového zdroja, o akom sa diskutuje v lokalite Jaslovských Bohuníc, nie je reálne ani k roku 2040. Ukazuje to prax posledných rokov. Z nedávno dokončených projektov trvala výstavba nového fínskeho reaktora Olkiluoto 3 celkovo 18 rokov a 3. blok JE Mochovce sa staval dokonca 27 rokov," pripomenul Miškovský.
Spotreba elektriny by sa mala podľa odhadov Slovenskej prenosovej elektrizačnej sústavy (SEPS) do roku 2040 zvýšiť o 38 % do 80 %. "Nech už sa v praxi presadí ktorýkoľvek zo scenárov, je zrejmé, že v ďalších desaťročiach budeme potrebovať výrazne vyššie kapacity pre výrobu elektriny," zdôraznil Miškovský. Po roku 2040 by sa mala navyše končiť aj životnosť dvoch jadrových reaktorov s výkonom po 500 megawattoch (MW) v Jaslovských Bohuniciach.
Podiel na dodávkach elektriny z OZE by podľa nedávno aktualizovaného Národného energetického plánu mal na Slovensku dosiahnuť v roku 2030 23 %. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) považuje tento údaj za výrazne podhodnotený a tvrdí, že neberie do úvahy rozvoj zelených zdrojov ani záujem investorov o budovanie nových inštalácií. Vyšší podiel OZE na úrovni 35 % požaduje aj Európska komisia.
Rast podielu OZE na pokrytí dopytu po elektrine však podľa Miškovského nebude možný bez batériových úložísk. Výrazný, až 140-násobný rast inštalovaného výkonu úložísk (z 5 MW v roku 2022 na 700 MW v roku 2040) síce predpokladá SEPS, avšak s batériovými úložiskami vôbec nepočíta Národný energetický plán pre roky 2021-2030.
Riešenie OZE s batériami podporuje energetickú sebestačnosť a dekarbonizáciu energetiky, ale tiež prináša väčšiu dávku flexibility. Kapacita smart batériového úložiska môže ukladať energiu v čase prebytku v sieti a naopak ju uvoľňovať do siete v čase jej nedostatku.
Batériové úložiská budované práve na poskytovanie podporných služieb ale narazili na nesúhlas ostatných dodávateľov podporených služieb. SEPS v tomto týždni pozastavila ich certifikáciu. Dôvodom je podľa SEPS riziko ohrozenia bezpečnosti sústavy najmä pri dlhodobej aktivácii podporných služieb.
"Faktom je, že spustenie nového jadrového zdroja, o akom sa diskutuje v lokalite Jaslovských Bohuníc, nie je reálne ani k roku 2040. Ukazuje to prax posledných rokov. Z nedávno dokončených projektov trvala výstavba nového fínskeho reaktora Olkiluoto 3 celkovo 18 rokov a 3. blok JE Mochovce sa staval dokonca 27 rokov," pripomenul Miškovský.
Spotreba elektriny by sa mala podľa odhadov Slovenskej prenosovej elektrizačnej sústavy (SEPS) do roku 2040 zvýšiť o 38 % do 80 %. "Nech už sa v praxi presadí ktorýkoľvek zo scenárov, je zrejmé, že v ďalších desaťročiach budeme potrebovať výrazne vyššie kapacity pre výrobu elektriny," zdôraznil Miškovský. Po roku 2040 by sa mala navyše končiť aj životnosť dvoch jadrových reaktorov s výkonom po 500 megawattoch (MW) v Jaslovských Bohuniciach.
Podiel na dodávkach elektriny z OZE by podľa nedávno aktualizovaného Národného energetického plánu mal na Slovensku dosiahnuť v roku 2030 23 %. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) považuje tento údaj za výrazne podhodnotený a tvrdí, že neberie do úvahy rozvoj zelených zdrojov ani záujem investorov o budovanie nových inštalácií. Vyšší podiel OZE na úrovni 35 % požaduje aj Európska komisia.
Rast podielu OZE na pokrytí dopytu po elektrine však podľa Miškovského nebude možný bez batériových úložísk. Výrazný, až 140-násobný rast inštalovaného výkonu úložísk (z 5 MW v roku 2022 na 700 MW v roku 2040) síce predpokladá SEPS, avšak s batériovými úložiskami vôbec nepočíta Národný energetický plán pre roky 2021-2030.
Riešenie OZE s batériami podporuje energetickú sebestačnosť a dekarbonizáciu energetiky, ale tiež prináša väčšiu dávku flexibility. Kapacita smart batériového úložiska môže ukladať energiu v čase prebytku v sieti a naopak ju uvoľňovať do siete v čase jej nedostatku.
Batériové úložiská budované práve na poskytovanie podporných služieb ale narazili na nesúhlas ostatných dodávateľov podporených služieb. SEPS v tomto týždni pozastavila ich certifikáciu. Dôvodom je podľa SEPS riziko ohrozenia bezpečnosti sústavy najmä pri dlhodobej aktivácii podporných služieb.
