Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborník spresnil, že častejšie si ho uzatvárajú ľudia s nižšími príjmami, ktorí si uvedomujú jeho potrebu pre prípad krízy.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Najväčší záujem o životné poistenie majú ľudia s nižšími a vyššími príjmami, zatiaľ čo stredná trieda ho často prehliada. Za posledné dva roky si Slováci zvýšili poistné takmer o tretinu. V utorok o tom informoval riaditeľ distribúcie životnej poisťovne Youplus Filip Bartoš.
"Aj keď stále voči poisteniu existuje čiastočná nedôvera, záujem oň v časoch krízy výrazne rastie," uviedol Bartoš. Doplnil, že od roku 2022, keď inflácia presiahla hranicu 13 %, sa priemerné poistenie zvýšilo o 30 %. Záujem o produkty z kategórie životného poistenia podľa neho kontinuálne rastie.
Odborník spresnil, že častejšie si ho uzatvárajú ľudia s nižšími príjmami, ktorí si uvedomujú jeho potrebu pre prípad krízy. Naopak, stredná trieda, ktorá má adekvátny príjem, si podľa neho z nejakých dôvodov nechce uzatvárať poistenie a poisťovniam niekedy neverí. Zároveň zdôraznil, že iba minimálna časť ľudí si životné poistenie samostatne vyhľadá a aktívne sa oň zaujíma.
Dopyt po životnom poistení rastie najmä v časoch krízy, ako je napríklad zvyšovanie cien alebo pandémia. "Nárast poistnej sumy za posledné dva roky je podľa našich dát skokový, na Slovensku sa pohybuje okolo 30-percentnej hranice," priblížil Bartoš. Dodal, že výška poistného kopíruje stále rastúce príjmy zamestnancov v štátnej správe aj v súkromnom sektore za posledné tri roky.
V čase krízy je podľa odborníka rast poistných súm významne vyšší, zatiaľ čo v období relatívneho hospodárskeho pokoja stagnuje. Ľudia sú podľa neho menej aktívni pri uzatváraní životnej poistky, ak je situácia na trhu dobrá, pričom často podľahnú dojmu, že im žiadne významné riziko nehrozí.
Bartoš vysvetlil, že v EÚ krajinách ako Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko či Francúzsko už vymizlo dávkové poistenie v podobe bolestného za drobné úrazy a predávajú sa len tie zásadné, ktoré súvisia s invaliditou, so smrťou alebo s trvalými následkami. Na Slovensku je podľa neho už takisto postupný odklon od dávkových taríf, pričom pravdepodobne zaniknú v horizonte desiatich rokov. Nasvedčuje tomu aj vývoj situácie z posledných rokov, keď sa podiel vážnych rizík na trhu pohybuje okolo hranice 80 percent.
Pred 15 rokmi bola však podľa odborníka situácia iná. "Slováci mali a niektorí stále majú pocit, že až vo chvíli, keď z produktu dostanú akékoľvek peniaze, poistka funguje a má zmysel. Pritom keď sa pozrieme na priemerné plnenie z dávkových taríf, pohybuje sa okolo dvoch až troch stoviek eur," uzavrel.
"Aj keď stále voči poisteniu existuje čiastočná nedôvera, záujem oň v časoch krízy výrazne rastie," uviedol Bartoš. Doplnil, že od roku 2022, keď inflácia presiahla hranicu 13 %, sa priemerné poistenie zvýšilo o 30 %. Záujem o produkty z kategórie životného poistenia podľa neho kontinuálne rastie.
Odborník spresnil, že častejšie si ho uzatvárajú ľudia s nižšími príjmami, ktorí si uvedomujú jeho potrebu pre prípad krízy. Naopak, stredná trieda, ktorá má adekvátny príjem, si podľa neho z nejakých dôvodov nechce uzatvárať poistenie a poisťovniam niekedy neverí. Zároveň zdôraznil, že iba minimálna časť ľudí si životné poistenie samostatne vyhľadá a aktívne sa oň zaujíma.
Dopyt po životnom poistení rastie najmä v časoch krízy, ako je napríklad zvyšovanie cien alebo pandémia. "Nárast poistnej sumy za posledné dva roky je podľa našich dát skokový, na Slovensku sa pohybuje okolo 30-percentnej hranice," priblížil Bartoš. Dodal, že výška poistného kopíruje stále rastúce príjmy zamestnancov v štátnej správe aj v súkromnom sektore za posledné tri roky.
V čase krízy je podľa odborníka rast poistných súm významne vyšší, zatiaľ čo v období relatívneho hospodárskeho pokoja stagnuje. Ľudia sú podľa neho menej aktívni pri uzatváraní životnej poistky, ak je situácia na trhu dobrá, pričom často podľahnú dojmu, že im žiadne významné riziko nehrozí.
Bartoš vysvetlil, že v EÚ krajinách ako Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko či Francúzsko už vymizlo dávkové poistenie v podobe bolestného za drobné úrazy a predávajú sa len tie zásadné, ktoré súvisia s invaliditou, so smrťou alebo s trvalými následkami. Na Slovensku je podľa neho už takisto postupný odklon od dávkových taríf, pričom pravdepodobne zaniknú v horizonte desiatich rokov. Nasvedčuje tomu aj vývoj situácie z posledných rokov, keď sa podiel vážnych rizík na trhu pohybuje okolo hranice 80 percent.
Pred 15 rokmi bola však podľa odborníka situácia iná. "Slováci mali a niektorí stále majú pocit, že až vo chvíli, keď z produktu dostanú akékoľvek peniaze, poistka funguje a má zmysel. Pritom keď sa pozrieme na priemerné plnenie z dávkových taríf, pohybuje sa okolo dvoch až troch stoviek eur," uzavrel.
