Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšinu vývozov zo Slovenska do Británie predstavujú spotrebiteľské vývozy, najväčšie zastúpenie majú autá.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) by malo negatívny vplyv nielen na britskú ekonomiku, ale predstavuje jedno z možných rizík aj pre Slovensko. Zníženie ekonomického rastu v eurozóne by sa totiž mohlo podpísať pod oslabenie dopytu po vyvážených tovaroch zo Slovenska. Brexit by mohol ovplyvniť aj tvorbu pracovných miest na Slovensku. Upozorňujú na to analytici.
"Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by neznamenalo zastavenie obchodu, očakávaná recesia v krajine by však výrazne znížila potenciál ďalšieho rastu zahraničného obchodu medzi našimi krajinami a Veľkou Britániou," skonštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Z hľadiska Slovenska by bol podľa analýzy banky problematický najmä pokles spotrebiteľských nálad britských domácností, ktorý by sa prejavil na nižšom spotrebiteľskom dopyte v krajine.
Väčšinu vývozov zo Slovenska do Británie totiž predstavujú spotrebiteľské vývozy. Najväčšie zastúpenie majú autá, ktoré tvoria 46 % z celkových vývozov a televízory, ktoré tvoria 18 % z celkových vývozov. "Naopak, prípadné zníženie investičnej aktivity britských firiem by malo limitovaný dopad na slovenské vývozy do Británie, pretože investičné vývozy sa podieľajú na celkových vývozoch len 6 %," vyčíslil Koršňák.
Na negatíva spojené s odchodom Británie z únie sa pozreli aj analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa analýzy OECD by sa rast britskej ekonomiky v prípade vystúpenia z EÚ mohol spomaliť do roku 2020 o viac ako 3 percentuálne body (p.b.). Priamy vplyv prameniaci zo zníženého rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v Británii na slovenskú ekonomiku by v takomto prípade nemusel byť podľa analytikov NBS výrazný, keďže export do Británie predstavuje približne 4 % z celkového exportu Slovenska. "Avšak predpokladané zníženie ekonomického rastu v eurozóne by dodatočne výraznejšie zasiahlo slovenský export, v menšej miere aj domáce sektory ekonomiky," tvrdia analytici NBS.
V prípade brexitu by tak slovenská ekonomika mohla zaznamenať slabý hospodársky rast, a to o 0,34 % menej do roku 2020. V tomto roku pritom NBS odhaduje rast na úrovni 3,3 % a vzniknúť by malo do roku 2018 približne 80.000 nových pracovných miest. Vystúpenie Británie z EÚ by však podľa analytikov NBS mohlo tieto prognózy ovplyvniť a vytvoriť by sa mohlo na Slovensku o 5300 menej pracovných miest do roku 2020. "Ceny by mohli zdražieť navyše o 0,4 %," priblížili analytici národnej banky.
Z medzinárodného hľadiska by mohol brexit spôsobiť aj politické problémy, podľa analytikov NBS by mohla nastať diskusia o odchode ďalších krajín, prípadne by mohla nastať zmena vnútorného integračného procesu v EÚ. "Takisto by mohol nastať výraznejší odlev najmä finančných služieb z Británie, prípadne zmena migrácie," dodali analytici národnej banky.
"Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by neznamenalo zastavenie obchodu, očakávaná recesia v krajine by však výrazne znížila potenciál ďalšieho rastu zahraničného obchodu medzi našimi krajinami a Veľkou Britániou," skonštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Z hľadiska Slovenska by bol podľa analýzy banky problematický najmä pokles spotrebiteľských nálad britských domácností, ktorý by sa prejavil na nižšom spotrebiteľskom dopyte v krajine.
Väčšinu vývozov zo Slovenska do Británie totiž predstavujú spotrebiteľské vývozy. Najväčšie zastúpenie majú autá, ktoré tvoria 46 % z celkových vývozov a televízory, ktoré tvoria 18 % z celkových vývozov. "Naopak, prípadné zníženie investičnej aktivity britských firiem by malo limitovaný dopad na slovenské vývozy do Británie, pretože investičné vývozy sa podieľajú na celkových vývozoch len 6 %," vyčíslil Koršňák.
Na negatíva spojené s odchodom Británie z únie sa pozreli aj analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa analýzy OECD by sa rast britskej ekonomiky v prípade vystúpenia z EÚ mohol spomaliť do roku 2020 o viac ako 3 percentuálne body (p.b.). Priamy vplyv prameniaci zo zníženého rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v Británii na slovenskú ekonomiku by v takomto prípade nemusel byť podľa analytikov NBS výrazný, keďže export do Británie predstavuje približne 4 % z celkového exportu Slovenska. "Avšak predpokladané zníženie ekonomického rastu v eurozóne by dodatočne výraznejšie zasiahlo slovenský export, v menšej miere aj domáce sektory ekonomiky," tvrdia analytici NBS.
V prípade brexitu by tak slovenská ekonomika mohla zaznamenať slabý hospodársky rast, a to o 0,34 % menej do roku 2020. V tomto roku pritom NBS odhaduje rast na úrovni 3,3 % a vzniknúť by malo do roku 2018 približne 80.000 nových pracovných miest. Vystúpenie Británie z EÚ by však podľa analytikov NBS mohlo tieto prognózy ovplyvniť a vytvoriť by sa mohlo na Slovensku o 5300 menej pracovných miest do roku 2020. "Ceny by mohli zdražieť navyše o 0,4 %," priblížili analytici národnej banky.
Z medzinárodného hľadiska by mohol brexit spôsobiť aj politické problémy, podľa analytikov NBS by mohla nastať diskusia o odchode ďalších krajín, prípadne by mohla nastať zmena vnútorného integračného procesu v EÚ. "Takisto by mohol nastať výraznejší odlev najmä finančných služieb z Británie, prípadne zmena migrácie," dodali analytici národnej banky.
