Frankfurt nad Mohanom 4. mája (TASR) - Šéf Slobodnej nemeckej strany (FDP) Christian Lindner nastolil v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) tému správneho načasovania odchodu Grécka z eurozóny. Ak sa Atény bránia reformám, potom podľa neho nemôžu dostať nijakú ďalšiu pomoc.

Lindner sa vyjadril, že myšlienka zjednotenej Európy sa posilní, "ak jeden chronicky nespoľahlivý člen opustí eurozónu hoci len na prechodné obdobie". Poukázal na to, že "odchod Grécka z EÚ by bol hroší než jeho opustenie eurozóny".

Brexit, teda odchod Veľkej Británie z Európskej únie "by bol z geostrategického hľadiska nebezpečnejší ako odchod Grécka z eurozóny", dodal politik, ktorého strana sa vo voľbách na jeseň 2013 nedostala cez potrebnú 5-% hranicu a nikto z jej kandidátov nesedí v spolkovom parlamente.



V denníku sa vyjadril k referendu o zotrvaní Grécka v eurozóne aj bývalý premiér Jorgos Papandreu. Nepovedal síce doslova, ale vyslovil sa za to, aby sa ľudia vyjadrili k programu reforiem a akémukoľvek dohovoru s veriteľmi. V konečnom dôsledku by mal o zotrvaní Grécka v eurozóne rozhodnúť ľud. V prípade odpovede Grékov "nie" a neposkytnutia ďalšej pomoci by Atény skĺzli do bankrotu.

Papandreu ako premiér žiadal na jeseň 2011 referendum, čím vyvolal veľký rozruch doma i v zahraničí. Hlasovanie sa neuskutočnilo a Papandreu ako šéf vlády skončil.

Súčasný premiér Alexis Tsipras sa nedávno tiež zmienil o referende. Rozhovory s veriteľmi Grécka o ďalšej pomoci podľa informácií z aténskych vládnych kruhov pokročili. Obe strany, grécki vyjednávači i vyjednávači medzinárodných veriteľov, sa usilujú, aby sa dohoda o reformách u dlžníka i o medzinárodnej pomoci Grécku dosiahla ešte tento mesiac.



Krajina čaká na tranžu 7,2 miliardy eur. Ešte taká suma zostáva z úverového rámca 240 miliárd eur, z ktorého sa zachraňuje Grécko pred bankrotom od roku 2010.

Súčasná aténska vláda odmieta požiadavku veriteľov, aby znížila dôchodky a urobila reformy trhu práce.