Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odlev vkladov z týchto štyroch štátov sa zhoduje s nárastom depozitov o 300 miliárd eur, ktorý nahlásili banky v siedmich európskych krajinách, predovšetkým mimo eurozóny.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 19. septembra (TASR) - Zrýchlenie odlevu vkladov z bánk v štyroch európskych štátoch, ktoré bojujú s dlhmi, ohrozuje obnovenie ich hospodárskeho rastu a podkopáva hlavný princíp spoločnej meny: integrovaný finančný systém.
Podľa údajov, ktoré získala agentúra Bloomberg, z bánk v Španielsku, Portugalsku, Írsku a Grécku "odišlo" za 12 mesiacov do konca júla celkovo 326 miliárd eur. Hromadné vyberanie vkladov v Grécku a Írsku v roku 2010 sa už teda rozšírilo aj do Španielska a Portugalska.
Odlev vkladov z týchto štyroch štátov sa zhoduje s nárastom depozitov o 300 miliárd eur, ktorý nahlásili banky v siedmich európskych krajinách, predovšetkým mimo eurozóny, ale ťažia z neho aj banky v jej jadre: Nemecku a Francúzsku.
To má za následok roztrieštenie systému úverov. Okrem toho, dvojúrovňový bankový systém blokuje zotavovanie ekonomiky a "otupuje" politiku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa snaží pomôcť eurozóne v boji s krízou.
"Odlev kapitálu vedie k rozpadu eurozóny a prehĺbeniu rozdielov medzi jej okrajom a jadrom," uviedol Alberto Gallo, šéf analytikov z Royal Bank of Scotland. "Firmy v okrajových štátoch platia o 1 až 2 percentuálne body vyššie úroky z úverov ako v jej jadre," dodal.
Úbytok vkladov núti banky v postihnutých štátoch ponúknuť klientom vyššie úroky, aby si ich udržali, napríklad v Grécku až 5 %. Rast nákladov na udržanie vkladov má zase za následok zvýšenie úrokov z úverov pre firmy a domácnosti. Priemerný úrok z úveru firme, ktorá nepodniká vo finančníctve, sa už vyšplhal v Grécku na 7 %, v Španielsku na 6,5 % a v Taliansku na 6,2 %. Na porovnanie, v Nemecku, Francúzsku a Holandsku sa pohybuje okolo úrovne 4 %.
K poklesu výšky depozitov v okrajových štátoch prispeli aj nemecké a francúzske banky. Tie totiž podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie zredukovali objem medzibankových pôžičiek ústavom v štyroch okrajových štátoch za 12 mesiacov do konca marca o 100 miliárd eur.
Okrem toho banky v jadre eurozóny znížili aj objem dlhopisov okrajových štátov vo svojom portfóliu. A zároveň finančné ústavy na periférii menovej únie zvýšili nákup dlhopisov svojich štátov. To ešte viac prispelo k "roztrieštenosti" úverov v eurozóne.
Podľa údajov, ktoré získala agentúra Bloomberg, z bánk v Španielsku, Portugalsku, Írsku a Grécku "odišlo" za 12 mesiacov do konca júla celkovo 326 miliárd eur. Hromadné vyberanie vkladov v Grécku a Írsku v roku 2010 sa už teda rozšírilo aj do Španielska a Portugalska.
Odlev vkladov z týchto štyroch štátov sa zhoduje s nárastom depozitov o 300 miliárd eur, ktorý nahlásili banky v siedmich európskych krajinách, predovšetkým mimo eurozóny, ale ťažia z neho aj banky v jej jadre: Nemecku a Francúzsku.
To má za následok roztrieštenie systému úverov. Okrem toho, dvojúrovňový bankový systém blokuje zotavovanie ekonomiky a "otupuje" politiku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa snaží pomôcť eurozóne v boji s krízou.
"Odlev kapitálu vedie k rozpadu eurozóny a prehĺbeniu rozdielov medzi jej okrajom a jadrom," uviedol Alberto Gallo, šéf analytikov z Royal Bank of Scotland. "Firmy v okrajových štátoch platia o 1 až 2 percentuálne body vyššie úroky z úverov ako v jej jadre," dodal.
Úbytok vkladov núti banky v postihnutých štátoch ponúknuť klientom vyššie úroky, aby si ich udržali, napríklad v Grécku až 5 %. Rast nákladov na udržanie vkladov má zase za následok zvýšenie úrokov z úverov pre firmy a domácnosti. Priemerný úrok z úveru firme, ktorá nepodniká vo finančníctve, sa už vyšplhal v Grécku na 7 %, v Španielsku na 6,5 % a v Taliansku na 6,2 %. Na porovnanie, v Nemecku, Francúzsku a Holandsku sa pohybuje okolo úrovne 4 %.
K poklesu výšky depozitov v okrajových štátoch prispeli aj nemecké a francúzske banky. Tie totiž podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie zredukovali objem medzibankových pôžičiek ústavom v štyroch okrajových štátoch za 12 mesiacov do konca marca o 100 miliárd eur.
Okrem toho banky v jadre eurozóny znížili aj objem dlhopisov okrajových štátov vo svojom portfóliu. A zároveň finančné ústavy na periférii menovej únie zvýšili nákup dlhopisov svojich štátov. To ešte viac prispelo k "roztrieštenosti" úverov v eurozóne.
