Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problém s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték nie je natoľko vážny, že by to malo zaťažovať štátny rozpočet alebo by mala vláda uvažovať o výraznejšom zdaňovaní bánk.
Autor TASR
Bratislava 9. augusta (TASR) - Problém s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték nie je natoľko vážny, že by to malo zaťažovať štátny rozpočet alebo by mala vláda uvažovať o výraznejšom zdaňovaní bánk. Po stredajšom rokovaní kabinetu to uviedol dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Pripomenul, že o téme už dlhšie rokuje pracovná skupina Ministerstva financií (MF) SR, Národnej banky Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Tá by mala pripraviť adresné riešenia pre tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Predstaví ich pravdepodobne budúci týždeň.
Podľa predsedu vlády nie je na mieste strašiť tým, že 20 alebo 30 % tých, ktorí si zobrali hypotéku, príde pri rastúcich splátkach o strechu nad hlavou. Považuje to za zveličovanie problému, ktoré sa stalo súčasťou predvolebnej kampane. Reagoval tak na vyjadrenia viacerých strán a politikov, ktorí prišli v poslednom čase s rôznymi návrhmi na riešenie podľa nich drahých hypoték na Slovensku.
"Hypotekárne sadzby boli dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú nižšie ako napríklad vtedy, keď sme vstupovali do eurozóny. Nemyslím si, že vláda a iní daňovníci by sa mali poskladať na to, aby sme pomáhali všetkým, ktorí sú z dobre situovaných domácností a kúpili si nejakú drahú nehnuteľnosť v Bratislave," zdôraznil premiér. Dodatočné náklady nepredstavujú vo väčšine prípadov viac ako 100 eur, vyčíslil.
Zároveň to však podľa Ódora neznamená, že nemôžu v niektorých prípadoch nastať problémy. "K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno 1 % domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," priblížil. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Keďže nie je jej súčasťou, nevie zatiaľ, aké možnosti sú na stole a považuje za predčasné o nich hovoriť. "Podľa môjho názoru, vzhľadom na rozsah problému a že sa to týka z veľkej časti rodín a nehnuteľností, ktoré by nemali byť predmetom štátnej pomoci, moje očakávanie je, že riešenie nebude zaťažovať štátny rozpočet," konštatoval.
Samotné banky majú podľa neho záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa premiéra je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať. Pripustil, že to môže byť téma pre ďalšiu vládu, ktorá vznikne po septembrových voľbách.
"O týchto témach treba hovoriť s mierou. Aké sú očakávania tých, ktorí investujú v bankovom sektore, aká je hodnota pre štát, aby zostali zdravé a čo je tá možnosť, ako vieme pomôcť tým, ktorí sa môžu dostať teoreticky do problémov. Riešenie je vždy najlepšie adresné. Z bánk berú úvery aj tí, ktorí si to môžu dovoliť aj po tom, ako úrokové sadzby vzrastú o tri-štyri percentuálne body," dodal Ódor.
Podľa predsedu vlády nie je na mieste strašiť tým, že 20 alebo 30 % tých, ktorí si zobrali hypotéku, príde pri rastúcich splátkach o strechu nad hlavou. Považuje to za zveličovanie problému, ktoré sa stalo súčasťou predvolebnej kampane. Reagoval tak na vyjadrenia viacerých strán a politikov, ktorí prišli v poslednom čase s rôznymi návrhmi na riešenie podľa nich drahých hypoték na Slovensku.
"Hypotekárne sadzby boli dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú nižšie ako napríklad vtedy, keď sme vstupovali do eurozóny. Nemyslím si, že vláda a iní daňovníci by sa mali poskladať na to, aby sme pomáhali všetkým, ktorí sú z dobre situovaných domácností a kúpili si nejakú drahú nehnuteľnosť v Bratislave," zdôraznil premiér. Dodatočné náklady nepredstavujú vo väčšine prípadov viac ako 100 eur, vyčíslil.
Zároveň to však podľa Ódora neznamená, že nemôžu v niektorých prípadoch nastať problémy. "K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno 1 % domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," priblížil. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Keďže nie je jej súčasťou, nevie zatiaľ, aké možnosti sú na stole a považuje za predčasné o nich hovoriť. "Podľa môjho názoru, vzhľadom na rozsah problému a že sa to týka z veľkej časti rodín a nehnuteľností, ktoré by nemali byť predmetom štátnej pomoci, moje očakávanie je, že riešenie nebude zaťažovať štátny rozpočet," konštatoval.
Samotné banky majú podľa neho záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa premiéra je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať. Pripustil, že to môže byť téma pre ďalšiu vládu, ktorá vznikne po septembrových voľbách.
"O týchto témach treba hovoriť s mierou. Aké sú očakávania tých, ktorí investujú v bankovom sektore, aká je hodnota pre štát, aby zostali zdravé a čo je tá možnosť, ako vieme pomôcť tým, ktorí sa môžu dostať teoreticky do problémov. Riešenie je vždy najlepšie adresné. Z bánk berú úvery aj tí, ktorí si to môžu dovoliť aj po tom, ako úrokové sadzby vzrastú o tri-štyri percentuálne body," dodal Ódor.
