V Paríži sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Európy, Afriky, Karibiku, južnej Ameriky a Ázie.
Autor TASR
Bratislava/Paríž 23. júna (TASR) - Klimatické zmeny, ako financovať zelené, moderné technológie a ako do boja so zmenou klímy zapojiť súkromný sektor. To boli hlavné témy dvojdňového samitu v Paríži, na ktorom Slovensko zastupoval dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. V piatok o tom informoval Úrad vlády (ÚV) SR.
Na konferencii pod názvom Nový globálny finančný pakt diskutoval aj o možnom odpustení časti dlhu krajinám s reformným programom Medzinárodného menového fondu (MMF), aby dokázali lepšie čeliť ekonomickým dôsledkom prírodných katastrof. Dlh rozvojových ekonomík a krajín s rozvíjajúcim sa trhom dosiahol v roku 2021 viac ako 6000 miliárd dolárov, čo je takmer 65 % nárast za uplynulé desaťročie. Čiastočne za tento nárast môžu pandemické opatrenia či pomoc alebo klimatická zmena.
"Tak, ako Slovensko po páde predchádzajúceho režimu potrebovalo istú mieru solidarity zo Západu a potrebovali sme projekty, z ktorých benefituje aj jedna, aj druhá strana, dnes potrebujeme dlhovú situáciu dostať pod kontrolu nielen v eurozóne, ale aj v týchto zraniteľnejších krajinách," zhodnotil Ódor.
V Paríži sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Európy, Afriky, Karibiku, južnej Ameriky a Ázie. "Z hľadiska klímy je veľmi krátkozraké sústrediť sa len na Európu a práve tento samit sa snažil do diania vtiahnuť aj krajiny, s ktorými sa menej diskutuje, či sú to krajiny Afriky alebo Latinskej Ameriky," priblížil Ódor.
Na samite sa podľa neho intenzívne diskutovalo o tom, cez aké mechanizmy by sme týmto krajinám mohli pomôcť zvýšiť životnú úroveň tak, aby to čo najmenej išlo na úkor klimatických zmien. Rovnako aj o tom, ako by sme mohli krajinám pomôcť technologicky a ako zreformovať medzinárodný rámec inštitúcií, aby sa mohol do financovania viac zapojiť súkromný kapitál.
Na konferencii pod názvom Nový globálny finančný pakt diskutoval aj o možnom odpustení časti dlhu krajinám s reformným programom Medzinárodného menového fondu (MMF), aby dokázali lepšie čeliť ekonomickým dôsledkom prírodných katastrof. Dlh rozvojových ekonomík a krajín s rozvíjajúcim sa trhom dosiahol v roku 2021 viac ako 6000 miliárd dolárov, čo je takmer 65 % nárast za uplynulé desaťročie. Čiastočne za tento nárast môžu pandemické opatrenia či pomoc alebo klimatická zmena.
"Tak, ako Slovensko po páde predchádzajúceho režimu potrebovalo istú mieru solidarity zo Západu a potrebovali sme projekty, z ktorých benefituje aj jedna, aj druhá strana, dnes potrebujeme dlhovú situáciu dostať pod kontrolu nielen v eurozóne, ale aj v týchto zraniteľnejších krajinách," zhodnotil Ódor.
V Paríži sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Európy, Afriky, Karibiku, južnej Ameriky a Ázie. "Z hľadiska klímy je veľmi krátkozraké sústrediť sa len na Európu a práve tento samit sa snažil do diania vtiahnuť aj krajiny, s ktorými sa menej diskutuje, či sú to krajiny Afriky alebo Latinskej Ameriky," priblížil Ódor.
Na samite sa podľa neho intenzívne diskutovalo o tom, cez aké mechanizmy by sme týmto krajinám mohli pomôcť zvýšiť životnú úroveň tak, aby to čo najmenej išlo na úkor klimatických zmien. Rovnako aj o tom, ako by sme mohli krajinám pomôcť technologicky a ako zreformovať medzinárodný rámec inštitúcií, aby sa mohol do financovania viac zapojiť súkromný kapitál.