Frankfurt nad Mohanom 10. marca (TASR) - Európske médiá hodnotia úspešnú dohodu aténskej vlády so súkromnými veriteľmi o odpustení časti gréckych štátnych dlžôb opatrne.

Švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung zhrnul význam akcie takto: "Po prvé: veľká časť 'záchranných peňazí' nepôjde do Grécka, ale bankám a majiteľom dlhopisov. Po druhé: aktuálne odpustenie dlhov nie je veľmi významné. Po jeho uskutočnení bude mať Grécko ešte štátny dlh v hodnote 160 % svojho hrubého domáceho produktu. Po tretie: dosiahnuté oddlženie povedie k tomu, že do troch rokov 85 % všetkých gréckych štátnych dlhopisov bude v portfóliách takých inštitúcií, akými sú Európska centrálna banka, Európsky stabilizačný mechanizmus, Medzinárodný menový fond (MMF) a u členov eurozóny. Tým sa stane, že po presune (dlhu) zo súkromného sektora na štáty budú daňoví poplatníci potenciálne zaťažení ešte viac."

Holandský denník NRC Handelsblatt poukázal na to, že na budúci mesiac budú v Grécku parlamentné voľby. "Potom sa ukáže, či nová vláda presadí požadované drakonické opatrenia. A či ich podporujú aj voliči. Miera nezamestnanosti vzrástla na 21 %, nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla už 51 %. Ekonomika sa v posledných rokoch prepadla o pätinu. Také údaje nesmerujú k stabilite... Cesta z gréckej krízy bude dlhá a hrboľatá. Odpustenie časti dlhu je zábleskom, ale predsa predstavuje len prvý krok."

Francúzsky denník Le Monde poznamenáva, že "Grécko musí s konečnou platnosť vylúčiť možnosť vlastného bankrotu. Strašidlo nekontrolovaného pádu by tým bolo zažehnané.... Terajšia operácia je úspechom gréckej vlády, ktorá viedla rokovania s bankami produktívne. Napriek tomu sa však Grécko ešte nedostalo z problémov. Do roku 2015 by mohol grécky štátny dlh klesnúť z dnešných 160 % hrubého domáceho produktu na 120,5 %. Či sa to podarí, o tom sa pochybuje."