V prognóze OECD sa uvádza, že úsporná politika v eurozóne bude musieť pokračovať ešte "mnoho rokov", než sa štátne financie bloku dostanú na uspokojivú úroveň.
Autor TASR
Viedeň 27. marca (TASR) - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že ekonomika eurozóny dosiahne v tomto roku prírastok len 0,2 %. V nasledujúcom roku by sa mal zvýšiť na 1,4 %.
Vzostup inflácie jej však nehrozí napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) uskutočňuje expanzívnu peňažnú politiku. Spotrebiteľské ceny by mali medziročne vzrásť v tomto roku o 1,6 % a na budúci rok o 1,2 %. V súvislosti s týmto priaznivým vývojom sa očakáva aj pokles bankových úrokov. Miera nezamestnanosti v porovnaní s vlaňajškom sa nezmení a zostane na úrovni 10,3 %. Napriek tomu, že sa rast zadlženosti členov eurozóny spomaľuje, ich celkový dlh v roku 2013 mierne vzrastie a prekročí hranicu 90 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vlani na začiatku roka sa objavili signály hospodárskeho oživenia. Avšak celkový výkon zóny zostáva ešte 2 % pod úrovňou zo začiatku roka 2008. V súčasnosti je rast konjunktúry "mimoriadne neistý" a vo veľkej miere závisí od riešenia štátnej dlhovej krízy. Ak sa ju podarí vyriešiť, mohlo by dôjsť k rastu dôvery a rýchlejšiemu ekonomickému vzostupu. Ak sa to nepodarí, hrozí nová, ale vážna recesia.
V prognóze OECD sa uvádza, že úsporná politika v eurozóne bude musieť pokračovať ešte "mnoho rokov", než sa štátne financie bloku dostanú na uspokojivú úroveň. Silnejší rast hrubého domáceho produktu urýchlil mieru zadlženia eurozóny. V každom prípade sa však musia uskutočniť ambiciózne štrukturálne reformy, aby sa zrýchlilo tempo konjunktúry a aby sa nastolila rovnováha v ekonomike. Zásadné zmeny treba vykonať v regulácii trhov, vrátane trhu práce, v daňovom systéme a v politike spoločného trhu.
Vzostup inflácie jej však nehrozí napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) uskutočňuje expanzívnu peňažnú politiku. Spotrebiteľské ceny by mali medziročne vzrásť v tomto roku o 1,6 % a na budúci rok o 1,2 %. V súvislosti s týmto priaznivým vývojom sa očakáva aj pokles bankových úrokov. Miera nezamestnanosti v porovnaní s vlaňajškom sa nezmení a zostane na úrovni 10,3 %. Napriek tomu, že sa rast zadlženosti členov eurozóny spomaľuje, ich celkový dlh v roku 2013 mierne vzrastie a prekročí hranicu 90 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vlani na začiatku roka sa objavili signály hospodárskeho oživenia. Avšak celkový výkon zóny zostáva ešte 2 % pod úrovňou zo začiatku roka 2008. V súčasnosti je rast konjunktúry "mimoriadne neistý" a vo veľkej miere závisí od riešenia štátnej dlhovej krízy. Ak sa ju podarí vyriešiť, mohlo by dôjsť k rastu dôvery a rýchlejšiemu ekonomickému vzostupu. Ak sa to nepodarí, hrozí nová, ale vážna recesia.
V prognóze OECD sa uvádza, že úsporná politika v eurozóne bude musieť pokračovať ešte "mnoho rokov", než sa štátne financie bloku dostanú na uspokojivú úroveň. Silnejší rast hrubého domáceho produktu urýchlil mieru zadlženia eurozóny. V každom prípade sa však musia uskutočniť ambiciózne štrukturálne reformy, aby sa zrýchlilo tempo konjunktúry a aby sa nastolila rovnováha v ekonomike. Zásadné zmeny treba vykonať v regulácii trhov, vrátane trhu práce, v daňovom systéme a v politike spoločného trhu.