Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výzva OECD prichádza po tom, čo člen Výkonnej rady ECB Peter Praet minulý týždeň vyhlásil, že nákup aktív je jedným z nástrojov, ktoré má ECB k dispozícii.
Autor TASR
Brusel/Paríž 19. novembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) musí zvážiť nákup vládnych a firemných dlhopisov, aby pomohla ekonomike eurozóny, ktorej hrozí deflačná špirála v japonskom štýle. Dnes to uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Informovala o tom agentúra Reuters.
To je priama výzva zo strany OECD, aby ECB spustila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie tvárou v tvár riziku deflácie. Názory na tlačenie peňazí sa v rámci ECB rôznia, proti sú predovšetkým nemeckí predstavitelia.
Inflácia v eurozóne klesla v októbri na najnižšiu úroveň takmer za štyri roky. Ekonomika sa síce zotavuje z najdlhšej recesie, ale oživenie je zatiaľ len veľmi mierne. Miera inflácie spomalila na 0,7 %, pričom ECB zaručuje cenovú stabilitu pri tempe medziročnej inflácie tesne pod 2 %.
OECD vo svojej aktuálnej prognóze vývoja globálnej ekonomiky počíta na budúci rok s rastom ekonomiky eurozóny o 1 % po 0,4-% poklese v tomto roku. Nezamestnanosť v regióne podľa organizácie nezačne klesať až do roku 2015. Tieto predpovede sú v súlade s očakávaniami Európskej komisie (EK). OECD však počíta so slabším tempom rastu spotrebiteľských cien. V rokoch 2014 a 2015 by miera inflácie v eurozóne mala podľa OECD dosiahnuť 1,2 %, pričom EK prognózuje 1,4 % respektíve 1,5 %.
Aj napriek prekvapivému zníženiu úrokových sadzieb v eurozóne tento mesiac OECD uviedla, že ECB musí prijať odvážnejšie opatrenia v čase vysokej nezamestnanosti a ťažkého prístupu k úverom.
"Riziká deflácie sa zrejme pomaly zvyšujú," uviedol hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan pre Reuters. "ECB musí byť veľmi opatrná a musí byť pripravená použiť aj nekonvenčné opatrenia, aby sa deflačné riziká nestali permanentnými."
ECB nemôže nakupovať dlhopisy priamo od vlád, ale dokáže nájsť spôsoby ich nakupovanie od bánk, môže ich napríklad kupovať na sekundárnom trhu alebo akceptovať ako zábezpeku pri poskytovaní likvidity finančným inštitútom.
Výzva OECD prichádza po tom, čo člen Výkonnej rady ECB Peter Praet minulý týždeň v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal vyhlásil, že nákup aktív je jedným z nástrojov, ktoré má ECB k dispozícii.
ECB naliala do bankového systému vyše jeden bilión eur koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 prostredníctvom 3-ročných lacných úverov. Tento program je známy pod názvom LTRO.
"ECB už použila dlhodobé úvery a môže ich použiť opäť," myslí si Padoan. "Ale možno by mala pouvažovať o formách akvizície aktív." Na otázku, či má na mysli firemné dlhopisy, Padoan odpovedal: "To by mohla byť jedna z možností."
To je priama výzva zo strany OECD, aby ECB spustila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie tvárou v tvár riziku deflácie. Názory na tlačenie peňazí sa v rámci ECB rôznia, proti sú predovšetkým nemeckí predstavitelia.
Inflácia v eurozóne klesla v októbri na najnižšiu úroveň takmer za štyri roky. Ekonomika sa síce zotavuje z najdlhšej recesie, ale oživenie je zatiaľ len veľmi mierne. Miera inflácie spomalila na 0,7 %, pričom ECB zaručuje cenovú stabilitu pri tempe medziročnej inflácie tesne pod 2 %.
OECD vo svojej aktuálnej prognóze vývoja globálnej ekonomiky počíta na budúci rok s rastom ekonomiky eurozóny o 1 % po 0,4-% poklese v tomto roku. Nezamestnanosť v regióne podľa organizácie nezačne klesať až do roku 2015. Tieto predpovede sú v súlade s očakávaniami Európskej komisie (EK). OECD však počíta so slabším tempom rastu spotrebiteľských cien. V rokoch 2014 a 2015 by miera inflácie v eurozóne mala podľa OECD dosiahnuť 1,2 %, pričom EK prognózuje 1,4 % respektíve 1,5 %.
Aj napriek prekvapivému zníženiu úrokových sadzieb v eurozóne tento mesiac OECD uviedla, že ECB musí prijať odvážnejšie opatrenia v čase vysokej nezamestnanosti a ťažkého prístupu k úverom.
"Riziká deflácie sa zrejme pomaly zvyšujú," uviedol hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan pre Reuters. "ECB musí byť veľmi opatrná a musí byť pripravená použiť aj nekonvenčné opatrenia, aby sa deflačné riziká nestali permanentnými."
ECB nemôže nakupovať dlhopisy priamo od vlád, ale dokáže nájsť spôsoby ich nakupovanie od bánk, môže ich napríklad kupovať na sekundárnom trhu alebo akceptovať ako zábezpeku pri poskytovaní likvidity finančným inštitútom.
Výzva OECD prichádza po tom, čo člen Výkonnej rady ECB Peter Praet minulý týždeň v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal vyhlásil, že nákup aktív je jedným z nástrojov, ktoré má ECB k dispozícii.
ECB naliala do bankového systému vyše jeden bilión eur koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 prostredníctvom 3-ročných lacných úverov. Tento program je známy pod názvom LTRO.
"ECB už použila dlhodobé úvery a môže ich použiť opäť," myslí si Padoan. "Ale možno by mala pouvažovať o formách akvizície aktív." Na otázku, či má na mysli firemné dlhopisy, Padoan odpovedal: "To by mohla byť jedna z možností."
