Paríž 7. júna (TASR) - Miera inflácie v tomto roku klesne v reakcii na sprísnenie menovej politiky centrálnych bánk a nižšie ceny energií a potravín a tiež zmiernenie problémov v dodávateľských reťazcoch. Uviedla to v stredu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom najnovšom výhľade. TASR o tom informuje na základe správ Bloomerg a Reuters.

Konkrétne, miera inflácie v regióne OECD sa v roku 2023 zníži na 6,3 % z 9,4 % v roku 2022 a v roku 2024 klesne na 4,3 %.

OECD predpovedá, že inflácia v skupine G20 (20 najväčších svetových ekonomík) klesne zo 7,8 % v minulom roku na 6,1 % v tomto roku a na 4,7 % v roku 2024. Stále sa však udrží vysoko nad cieľmi mnohých centrálnych bánk na úrovni 2 % aj napriek tomu, že dvíhajú svoje úrokové sadzby.

Podľa OECD hlavná úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed čoskoro vyvrcholí na úrovni 5,25 – 5,5 %, pričom v druhej polovici roka 2024 sa predpokladá jej "mierne" zníženie.

V eurozóne OECD očakáva, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb aj napriek stále vysokej jadrovej inflácii, ktorá dosiahla vrchol vlani v 3. štvrťroku. OECD predpovedala, že ECB potom ponechá svoju hlavnú sadzbu na úrovni 4,25 % do konca roka 2024.

Tempo rastu globálnej ekonomiky dosiahne v tomto roku 2,7 % a v roku 2024 sa mierne zrýchli na 2,9 %, predpovedá OECD. Najväčšia svetová ekonomika USA pritom tento rok vzrastie o 1,6 % a v roku 2024 sa jej rast spomalí na 1 %, keďže ju tvrdo zasiahne oneskorený vplyv zvyšovania úrokových sadzieb Fedu.

Čínska ekonomika po ukončení obmedzení spojených s ochorením COVID-19 vzrastie v roku 2023 o 5,4 % a následne sa jej tempo v roku 2024 zmierni na 5,1 %.

Vzhľadom na to, že v Európe doznieva zimný cenový šok zo zdraženia energií, ekonomika eurozóny vzrastie v tomto roku o 0,9 % v nasledujúcom o 1,5 % vďaka spomaľovaniu inflácie.

Zotavovanie ekonomík však zostáva krehké a riziká sú naklonené smerom nadol. Kľúčovým problémom zostáva neistota v súvislosti s vývojom ruskej vojny proti Ukrajine a jej globálnymi dôsledkami. Niektoré z priaznivých podmienok, ktoré tento rok pomohli znížiť dopyt po energii, ako napríklad mierna zima v Európe, sa na budúci rok nemusia opakovať, varuje OECD.

Ďalším kľúčovým rizikom pre ekonomiky je pretrvávajúca vysoká inflácia. Zvyšovanie úrokových sadzieb sa už čoraz viac premieta v ekonomike a reštriktívna menová politika, hoci je nevyhnutná, zvyšuje riziko finančnej zraniteľnosti, najmä v krajinách s vysokým dlhom.

OECD preto prináša svojim členom sériu odporúčaní, v ktorých zdôrazňuje, že je potrebné znížiť infláciu, upraviť fiškálnu politiku a podporiť udržateľný rast.

Menová politika by mala zostať reštriktívna, kým sa neobjavia jasné signály, že základné inflačné tlaky sa trvalo znížia.

Fiškálnu podporu, ktorá zohrala zásadnú úlohu pri pomoci globálnej ekonomike počas pandémie a vojny na Ukrajine, by mali štáty obmedziť a viac sa zamerať a prispôsobiť budúcim potrebám.