Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa OECD sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2023 zrýchli vďaka investíciám financovaným Európskou úniou (EÚ) a postupnému zvyšovaniu exportu.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 8. júna (TASR) - Slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 % a o 3,4 % v roku 2023, očakáva Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Vysoká inflácia, rovnako ako aj neistota spôsobená vojnou na Ukrajine budú mať negatívny vplyv na domáci dopyt ešte aj počas budúceho roka. "Vojna takisto zhoršuje problémy v rámci priemyselného dodávateľského reťazca a oslabuje export," uviedla OECD.
Podľa OECD sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2023 zrýchli vďaka investíciám financovaným Európskou úniou (EÚ) a postupnému zvyšovaniu exportu. Hlavným rizikom ohrozujúcim rast je predlžovanie vojny na Ukrajine a narušenie dodávok energií.
Opatrenia na zmiernenie ekonomických dosahov vysokých cien energií a potravín na chudobnejšie domácnosti by mali byť podľa OECD dočasné a cielené. Zrýchlenie verejných investícií do energetických projektov zníži závislosť od ruskej ropy a plynu a podporí prechod k zelenej energetike.
OECD prognózuje, že harmonizovaná inflácia tento rok vyskočí na 10,8 % z 2,8 % v minulom roku. Tempo rastu cien by sa v roku 2023 malo spomaliť na 10,1 %.
OECD tiež očakáva pokles miery nezamestnanosti na 6,7 % v tomto a na 6,4 % v budúcom roku zo 6,8 % v roku 2021.
Deficit verejných financií by mal v roku 2022 klesnúť na 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 6,2 % v minulom roku. V roku 2023 by sa mal znížiť na 2,4 % HDP.
Verejný dlh definovaný na základe maastrichtských kritérií sa podľa OECD tento rok mierne zníži na 62,7 % HDP zo 63,1 % HDP v roku 2021. V roku 2023 by mal klesnúť na 59,6 %.
Vysoká inflácia, rovnako ako aj neistota spôsobená vojnou na Ukrajine budú mať negatívny vplyv na domáci dopyt ešte aj počas budúceho roka. "Vojna takisto zhoršuje problémy v rámci priemyselného dodávateľského reťazca a oslabuje export," uviedla OECD.
Podľa OECD sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2023 zrýchli vďaka investíciám financovaným Európskou úniou (EÚ) a postupnému zvyšovaniu exportu. Hlavným rizikom ohrozujúcim rast je predlžovanie vojny na Ukrajine a narušenie dodávok energií.
Opatrenia na zmiernenie ekonomických dosahov vysokých cien energií a potravín na chudobnejšie domácnosti by mali byť podľa OECD dočasné a cielené. Zrýchlenie verejných investícií do energetických projektov zníži závislosť od ruskej ropy a plynu a podporí prechod k zelenej energetike.
OECD prognózuje, že harmonizovaná inflácia tento rok vyskočí na 10,8 % z 2,8 % v minulom roku. Tempo rastu cien by sa v roku 2023 malo spomaliť na 10,1 %.
OECD tiež očakáva pokles miery nezamestnanosti na 6,7 % v tomto a na 6,4 % v budúcom roku zo 6,8 % v roku 2021.
Deficit verejných financií by mal v roku 2022 klesnúť na 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 6,2 % v minulom roku. V roku 2023 by sa mal znížiť na 2,4 % HDP.
Verejný dlh definovaný na základe maastrichtských kritérií sa podľa OECD tento rok mierne zníži na 62,7 % HDP zo 63,1 % HDP v roku 2021. V roku 2023 by mal klesnúť na 59,6 %.
