Bratislava/Paríž 7. júna (TASR) - Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí. Dôvodom je negatívny vplyv vysokej inflácie na súkromnú spotrebu, aj keď rozsiahle vládne opatrenia ho dokázali zmierniť, uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom júnovom výhľade. TASR o tom informuje na základe správy OECD.

OECD očakáva, že slovenský hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,3 % po zvýšení o 1,7 % v roku 2022. V roku 2024 by sa expanzia mala oživiť a HDP vzrásť o 2 %.

Rast investícií v roku 2023 bude profitovať z čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie (EÚ). Zotavenie globálneho dopytu a pokračujúce zmierňovanie výpadkov v rámci dodávateľského reťazca zasa podporí export v roku 2024.

Hlavné riziká ohrozujúce prognózy OECD súvisia s eskaláciou agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, čo by malo negatívny vplyv na zahraničný dopyt a mohlo by spôsobiť opätovný nárast svetových cien energií, zrýchlenie inflácie a ochladenie rastu.

Podľa OECD je problémom vládnych opatrení na zmiernenie vplyvu rastu cien energií na domácností na domácnosti a firmy ich nedostatočná cielenosť. Jej zvýšenie by obmedzilo dodatočné dopytové tlaky v čase vysokej inflácie.

Na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti sú podľa OECD jasné a konkrétne konsolidačné opatrenia. Zrýchlenie investícií do prechodu na zelenšie energie vrátane nárastu energetickej účinnosti budov pomôže zvýšiť energetickú bezpečnosť a zmierniť zmenu klímy.

OECD predpovedá, že slovenská inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok klesne len mierne, a to na 11 % z 12,1 % v roku 2022. V budúcom roku by sa potom mala spomaliť na 5,6 %.

Miera nezamestnanosti podľa OECD stúpne zo 6,1 % v minulom roku na 6,3 % v tomto roku a na tejto úrovni zostane aj v roku 2024.

Deficit verejných financií by mal tento rok vyskočiť na 5,8 % HDP z 2 % HDP a v roku 2024 by mal zasa klesnúť na 4,3 %. Verejný dlh v roku 2023 stúpne na 66,3 % HDP zo 65,9 % HDP. V roku 2024 sa zníži na 65,6 % HDP.