Paríž 21. mája (TASR) - Priepasť medzi chudobnými a bohatými sa v posledných rokoch zväčšila, uviedla v najnovšej správe Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pričom nerovnosť v príjmoch dosahuje momentálne vo väčšine štátov OECD rekordnú úroveň. Organizácia v najnovšej správe o príjmovej nerovnosti uviedla, že príjmy 10 % najbohatších ľudí v populácii krajín OECD sú 9,6-krát vyššie než príjmy 10 % najchudobnejších. Na porovnanie, okolo roku 2000 zarábalo 10 % najbohatších v porovnaní s 10 % najchudobnejších 9-krát viac a v 80. rokoch minulého storočia 7-krát viac.

Organizácia upozorňuje, že tento vývoj nevyvoláva len obavy zo zhoršovania sociálnej situácie časti obyvateľstva, ale výrazne obmedzuje možnosti ekonomického rastu. "Jednoducho povedané, zvyšovanie nerovnosti v príjmoch je pre dlhodobý hospodársky rast škodlivé," uviedla OECD v správe.

Jednou z príčin, ktorá sa veľkou mierou podieľa na zvyšovaní príjmovej nerovnosti, je nárast neštandardnej práce. To znamená, že stále viac ľudí pracuje na skrátený úväzok, má dočasné zamestnanie, prípadne sú samostatne zarábajúci. V rokoch 1995 až 2013 patrilo do spomínaných kategórií vyše 50 % všetkých pracovných pozícií vytvorených v krajinách OECD.

K najviac ohrozeným patria mladí ľudia, kde až 40 % je zamestnaných v rámci neštandardnej práce. Napríklad polovica dočasných zamestnancov je vo veku do 30 rokov.

Najvyššia miera príjmovej nerovnosti je v Čile, Mexiku, Turecku, USA a v Izraeli. Naopak, najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku.

Zvlášť veľký problém predstavuje podľa agentúry AP nerovnosť v USA, kde priemerné príjmy 10 % najbohatších boli v roku 2013 až 19-krát vyššie než v prípade 10 % najchudobnejších. To je omnoho väčší rozdiel než v prípade priemeru OECD.

Na zníženie rozdielov medzi chudobnými a bohatými OECD navrhuje vládam členských krajín zvýšenie investícií do vzdelania a podpory zručností či podporu rovnosti žien a mužov na trhu práce. K zníženiu príjmovej nerovnosti by podľa OECD prispelo aj lepšie prerozdelenie daňovej záťaže, aby najbohatší jednotlivci či nadnárodne koncerny platili adekvátny podiel.