Berlín 27. februára (TASR) - Nemecký minister financií Olaf Scholz plánuje dočasne pozastaviť vládnu „dlhovú brzdu“. To mu umožní uvoľniť desiatky miliárd eur pre radnice, ktoré zápasia s problémami. Informoval o tom týždenník Die Zeit.

Nemecko, ktoré roky vykazuje rozpočtové prebytky, už dlhšie čelí výzvam doma aj v zahraničí, aby uvoľnilo svoje financie. Šírenie koronavírusu a jeho pravdepodobný vplyv na hospodársky rast im dal nový impulz.

„Scholz predstaví svoj plán v marci,“ napísal Die Zeit bez citovania zdrojov. Na pozastavenie dlhovej brzdy bude Scholz potrebovať schválenie dvojtretinovou väčšinou v dolnej aj hornej komore parlamentu.

Dlhové pravidlo, ktoré Nemecko zakotvilo v ústave v roku 2009, v čase, keď vrcholila finančná kríza, bráni vláde za normálnych okolností dosiahnuť vyšší deficit ako 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Hovorkyňa ministerstva financií Katja Novakova odmietla komentovať článok, ktorý označila za „špekulácie“. „V súčasnosti sa diskutuje o rôznych možnostiach,“ dodala.

Scholz už dlho podporuje plán na zmiernenie takmer neúnosného bremena splátok približne 2500 radníc tak, že by sa ich dlhy vo výške 40 miliárd eur preniesli na vládu v Berlíne.

Dúfa, že by to odstránilo hlavnú prekážku v rámci zvyšovania výdavkov na infraštruktúru. A tiež eliminovalo finančné a iné prekážky, ktoré bránia projektom, ako sú budovanie ciest či investície do škôl.

Mnohé z postihnutých miest sú v "deindustrializovaných" zónach, napríklad v najľudnatejšom štáte Nemecka v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Po rokoch politiky nulových nových dlhov, známej ako „čierna nula“, ekonómovia a partneri z Európskej únie (EÚ) vyvíjajú čoraz väčší tlak na Berlín, aby modernizoval starnúcu infraštruktúru a stimuloval svoju ekonomiku novými výdavkami.

Vlaňajšie spomalenie výroby v najväčšom európskom hospodárstve a rastúci vplyv koronavírusu zvýšili naliehavosť takýchto krokov.

Menová politika Európskej centrálnej banky je navyše extrémne voľná, so zápornými úrokovými mierami a hromadným nákupom dlhopisov v rámci tzv. kvantitatívneho uvoľňovania.

Vlády v eurozóne tak majú len malý manévrovací priestor na podporu hospodárskeho rastu, najmä v prípade potenciálneho šoku z nepredvídateľnej udalosti, akou je vírus.

Konzervatívci kancelárky Angely Merkelovej boli doteraz menej naklonení zvyšovaniu výdavkov než Scholzova stredo-ľavá strana SPD.

Peter Altmaier, minister hospodárstva CDU a dôverník Merkelovej v utorok (25. 2.) však tento týždeň uviedol, že pre „neistotu spôsobenú koronavírusom“ stoja prípadné stimuly na podporu hospodárstva za zváženie.