Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) prijal 256 odporúčaní pre príslušné orgány na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú aj spätného vymáhania 371 miliónov eur do rozpočtu EÚ.
Autor TASR
Brusel 3. septembra (TASR) - V roku 2018 bolo v členských krajinách EÚ otvorených 219 vyšetrovaní súvisiacich s podvodmi na európskom rozpočte, z toho tri sa týkali Slovenska. Uzavrieť sa podarilo 167 vyšetrovaní, dve na Slovensku. Uviedol v utorok vo svojej výročnej správe Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
V dôsledku uvedených vyšetrovaní OLAF prijal 256 odporúčaní pre príslušné orgány na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú aj spätného vymáhania 371 miliónov eur do rozpočtu EÚ.
Najviac prípadov vyšetrovania sa týkalo Maďarska (9), potom Grécka a Poľska (8). Najčastejšie boli vlani vyšetrované podvody spájané so štrukturálnymi fondmi EÚ (85 prípadov).
Správa OLAF však upozornila, že vyšetrovania týkajúce sa rozpočtových podvodov a pochybení neraz smerovali aj dovnútra inštitúcií EÚ a ich zamestnancov. Vlani OLAF vyšetroval 27 prípadov a podarilo sa mu úspešne uzavrieť 17 z nich.
Dokument rovnako upozornil na skutočnosť, že vyšetrovania OLAF sa v posledných rokoch stali čoraz zložitejšími. Namiesto podvodov v jednom regióne alebo krajine vyšetrovatelia stále viac čelia nadnárodným schémam, pričom podvodníci pôsobia vo viacerých členských štátoch a niekedy aj mimo nich. Podvody sa týkajú finančných prostriedkov EÚ. Zločinci zneužívajú európske a vnútroštátne pravidlá tým, že "roztrúsia" svoje aktivity po celej Európe a využívajú všetky možnosti, aby sa pokúsili získať finančné prostriedky EÚ manipuláciou s postupmi obstarávania, prijímaním poľnohospodárskych dotácií na neobrábané pozemky alebo zámernými dezinformáciami o dovážanom tovare, aby sa vyhli plateniu colných poplatkov.
Ernesto Bianchi, vedúci oddelenia vyšetrovania v rámci OLAF, ktoré rieši colné podvody a falšovaný tovar, v utorok pri prezentácii výročnej správy pred novinármi uviedol, že Únii sa čoraz ťažšie darí bojovať proti falošnému tovaru pôvodom z Číny. Dôvodom je aj prudký nárast nákupov online, kde spotrebitelia často narazia na falošné a neraz aj nebezpečné výrobky, pričom nákupy cez internet sú zneužívané aj pri daňových únikoch. Upozornil, že klasický model podvodov čoraz viac nahrádzajú podvody cez elektronické obchodovanie.
"Najväčšia a najzávažnejšia hranica je medzi Čínou a vašim domovom," opísal situáciu Bianchi. Zároveň však spresnil, že treba hovoriť o "skupinách podvodníkov" a nie o samotnej Číne, ktorá je rovnako zasiahnutá podvodmi ako krajiny EÚ. Vysvetlil, že zločinecké organizácie často používajú rovnaké obchodné kanály, ktorými vozia falšovaný tovar do Európy, na pašovanie nežiaduceho toxického odpadu zo Západu do Číny.
Bianchi potvrdil, že aj napriek konkrétnym úspechom pri zachytávaní nelegálneho tovaru vyšetrovatelia OLAF hrajú "nekonečnú hru na mačku a myš" so zločineckými skupinami, ktoré sa rýchlo prispôsobujú a nachádzajú spôsoby, ako obísť opatrenia na presadzovanie práva. Veľkým rizikom, ako upozornil, je pašovanie falošných pesticídov z Číny vyrobených z toxických chemikálií. Tie podľa jeho slov ohrozujú zdravie ľudí a tiež včiel, čo môže mať zničujúci vplyv na celé ekosystémy.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
V dôsledku uvedených vyšetrovaní OLAF prijal 256 odporúčaní pre príslušné orgány na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú aj spätného vymáhania 371 miliónov eur do rozpočtu EÚ.
Najviac prípadov vyšetrovania sa týkalo Maďarska (9), potom Grécka a Poľska (8). Najčastejšie boli vlani vyšetrované podvody spájané so štrukturálnymi fondmi EÚ (85 prípadov).
Správa OLAF však upozornila, že vyšetrovania týkajúce sa rozpočtových podvodov a pochybení neraz smerovali aj dovnútra inštitúcií EÚ a ich zamestnancov. Vlani OLAF vyšetroval 27 prípadov a podarilo sa mu úspešne uzavrieť 17 z nich.
Dokument rovnako upozornil na skutočnosť, že vyšetrovania OLAF sa v posledných rokoch stali čoraz zložitejšími. Namiesto podvodov v jednom regióne alebo krajine vyšetrovatelia stále viac čelia nadnárodným schémam, pričom podvodníci pôsobia vo viacerých členských štátoch a niekedy aj mimo nich. Podvody sa týkajú finančných prostriedkov EÚ. Zločinci zneužívajú európske a vnútroštátne pravidlá tým, že "roztrúsia" svoje aktivity po celej Európe a využívajú všetky možnosti, aby sa pokúsili získať finančné prostriedky EÚ manipuláciou s postupmi obstarávania, prijímaním poľnohospodárskych dotácií na neobrábané pozemky alebo zámernými dezinformáciami o dovážanom tovare, aby sa vyhli plateniu colných poplatkov.
Ernesto Bianchi, vedúci oddelenia vyšetrovania v rámci OLAF, ktoré rieši colné podvody a falšovaný tovar, v utorok pri prezentácii výročnej správy pred novinármi uviedol, že Únii sa čoraz ťažšie darí bojovať proti falošnému tovaru pôvodom z Číny. Dôvodom je aj prudký nárast nákupov online, kde spotrebitelia často narazia na falošné a neraz aj nebezpečné výrobky, pričom nákupy cez internet sú zneužívané aj pri daňových únikoch. Upozornil, že klasický model podvodov čoraz viac nahrádzajú podvody cez elektronické obchodovanie.
"Najväčšia a najzávažnejšia hranica je medzi Čínou a vašim domovom," opísal situáciu Bianchi. Zároveň však spresnil, že treba hovoriť o "skupinách podvodníkov" a nie o samotnej Číne, ktorá je rovnako zasiahnutá podvodmi ako krajiny EÚ. Vysvetlil, že zločinecké organizácie často používajú rovnaké obchodné kanály, ktorými vozia falšovaný tovar do Európy, na pašovanie nežiaduceho toxického odpadu zo Západu do Číny.
Bianchi potvrdil, že aj napriek konkrétnym úspechom pri zachytávaní nelegálneho tovaru vyšetrovatelia OLAF hrajú "nekonečnú hru na mačku a myš" so zločineckými skupinami, ktoré sa rýchlo prispôsobujú a nachádzajú spôsoby, ako obísť opatrenia na presadzovanie práva. Veľkým rizikom, ako upozornil, je pašovanie falošných pesticídov z Číny vyrobených z toxických chemikálií. Tie podľa jeho slov ohrozujú zdravie ľudí a tiež včiel, čo môže mať zničujúci vplyv na celé ekosystémy.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
