Bratislava 4. februára (TASR) - Väčšina ľudí túži skôr po blahobyte a vnútornej pohode ako po vysokej hrubej domácej produkcii. Organizovanie olympijských hier síce krajine väčšinou neprináša ekonomické benefity, obyvateľstvo ale robí šťastnejším.

To podľa ekonomickej teórie spôsobuje aj vysokú podporu olympiád vo verejnosti, konštatuje v aktuálnom komentári Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.

Odhady nákladov na organizáciu olympiády sa pohybujú v miliardách eur, tá aktuálna v Soči prekonáva rekordy. Podľa Los Angeles Times budú náklady na jej organizáciu vyššie ako súčet všetkých doteraz usporiadaných zimných hier. Najčastejšie odhady hovoria o vyše 50 miliardách dolárov (37,04 miliardy eur), čo je viac ako polovica ročného HDP Slovenska.

"Pravdepodobne by to išlo aj lacnejšie, olympijský výbor však len málokedy vybral mesto, ktoré ponúklo nízkonákladové hry. Posledných 17 olympiád bolo oproti prvotným odhadom v priemere predražených o 179 %. Aktuálna úroveň predraženia olympiády v Soči je 500 % a toto číslo ešte nie je konečné," vyčísľuje IFP. Bežné prekračovanie rozpočtu pri výstavbe ciest sa pritom v priemere odhaduje na 20 %, u železníc na 45 %.

Podľa teórie vplýva usporiadanie olympijských hier na ekonomiku cez viacero kanálov. Investície môžu vytvoriť nové kapacity a priestor pre rýchlejší rast. Ak však ostanú nevyužité, po skončení hier pôsobia skôr ako záťaž. Medzi hlavné argumenty zástancov olympiády patrí aj zvýšenie atraktivity krajiny a rozmach cestovného ruchu, ktorý dokáže trvalo zvýšiť spotrebu.

"V období recesie by bol vítaný aj dočasný rast dopytu. Na druhej strane je možné, že rast by bol kompenzovaný poklesom v iných sektoroch ekonomiky, keďže väčšina ekonomickej aktivity je generovaná domácim obyvateľstvom znášajúcim náklady usporiadania hier," upozorňujú analytici rezortu financií.

Efekt olympiády na ekonomiku je podľa nich preto v praxi neistý a po započítaní všetkých nákladov skôr negatívny. Empirické štúdie ukazujú, že nárast zamestnanosti je obmedzený len na trvanie olympiády. Napríklad v prípade Salt Lake City bol rast tržieb hotelierov a majiteľov reštaurácií prevážený poklesom ostatnej spotreby. Rovnako nebol zaznamenaný vplyv na výšku mzdy v hospodárstve.

"Neexistuje teda šanca, aby olympiáda krajine aj v dlhodobom horizonte pomohla? Existuje, no len pri veľmi úspornej organizácii alebo neobvyklom, doteraz neodkrytom potenciáli miesta jej konania,“ uzatvára IFP.